490/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 27.09.2016 do 31.07.2018
490
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z 23. augusta 2004,
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. b), c), e) až g) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Podrobnosti o vedení zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
(1)
Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v elektronickej forme.
(2)
Ministerstvo zabezpečí sprístupnenie zoznamu verejnosti prostredníctvom elektronických zariadení na doméne1) ministerstva a jeho aktualizáciu súčasne s vykonanými zmenami v zozname. Elektronická forma zoznamu umožňuje vyhľadávanie podľa odborov a odvetví, ako aj podľa osôb zapísaných v zozname. V elektronickej forme zoznamu sa zverejní aj znalec, tlmočník alebo prekladateľ, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu.
(3)
Odbory a odvetvia sú zoradené podľa abecedného poradia; každý odbor a odvetvie sú označené šesťmiestnym číselným kódom.
(4)
Znalci, tlmočníci a prekladatelia sa zapisujú do zoznamu v abecednom poradí.
(5)
Oddiel zápisu znalcov sa člení na časť na zápis
a)
znalcov, ktorí vykonávajú činnosť ako fyzické osoby,
b)
znalcov, ktorí vykonávajú činnosť ako právnické osoby ako znalecké organizácie,
c)
znaleckých ústavov.
(6)
Kontaktný údaj je najmä údaj o telefónnom čísle alebo adrese elektronickej pošty, alebo iný údaj, ktorý slúži na okamžité zastihnutie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
(7)
Do zoznamu sa vyznačí aj nariadenie absolvovať osobitné vzdelávanie podľa § 13. Ministerstvo vymaže zo zoznamu nariadenie osobitného vzdelávania po jeho absolvovaní; absolvovanie sa preukazuje písomným potvrdením.
(8)
Rozdelenie zoznamu na odbory a odvetvia určuje ministerstvo inštrukciou ministerstva. Ministerstvo môže vykonať zmenu zoznamu pridaním nových odborov a odvetví na základe písomnej požiadavky aspoň troch súdov alebo orgánov verejnej moci, alebo z vlastného podnetu; rovnako postupuje aj pri zrušení odborov alebo odvetví.
(9)
Písomná požiadavka súdov alebo iných orgánov verejnej moci na vznik alebo zrušenie odborov alebo odvetví podľa odseku 8 obsahuje
a)
názov a sídlo súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
b)
názov odboru alebo odvetvia, ktorý má vzniknúť alebo sa zrušiť,
c)
dátum požadovaného vzniku alebo zániku odboru alebo odvetvia a
d)
odôvodnenie.
(10)
Ministerstvo vymedzí pri vzniku nových odborov alebo odvetví v zozname rozsah ich pôsobnosti tak, aby znalci, tlmočníci a prekladatelia pri výkone svojej činnosti nezasahovali do iného odboru alebo odvetvia.
§ 2
Podrobnosti o zápise do zoznamu
(1)
K písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripoja
a)
osvedčené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, najmä vysokoškolského diplomu, maturitného vysvedčenia alebo iných dokladov,
b)
životopis so zameraním na požadovanú odbornosť,
c)
osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní odborného minima, ktorý nesmie byť starší ako tri roky; informáciu o možnosti absolvovania odborného minima uverejní ministerstvo v elektronickej forme na doméne1) ministerstva, u absolventov postgraduálneho špecializovaného štúdia v odbore podľa písmena e) sa má za to, že absolvovali aj potrebné minimum,
d)
osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní odbornej skúšky, ktorý nesmie byť starší ako tri roky; neplatí pre súčasných znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 25,
e)
osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní špecializovaného štúdia v odboroch uvedených v prílohe č. 1,
f)
doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti,
g)
výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,
h)
doklady preukazujúce materiálne vybavenie potrebné na výkon činnosti v zapisovanom odbore alebo odvetví, napríklad osvedčená kópia nájomnej zmluvy, inventarizačný súpis hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, alebo čestné vyhlásenie o skutočnosti, že osoba žiadajúca o zápis do zoznamu týmto materiálnym vybavením disponuje,
i)
u právnickej osoby aj doklady preukazujúce jej špecializáciu, ktoré nesmú byť staršie ako tri mesiace; špecializácia právnickej osoby je hlavné zameranie činnosti právnickej osoby žiadajúcej o zápis do zoznamu, ktoré sa preukazuje výpisom z obchodného registra, osvedčenou kópiou zakladateľskej listiny alebo iným dokladom preukazujúcim jej vznik.
(2)
Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Osvedčenie o zložení sľubu sa samostatne nevydáva.
(3)
Pri zapísaní žiadateľa do zoznamu ministerstvo zakladá každému znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi osobný spis. Do osobného spisu sa zakladajú listiny, ktoré sa týkajú osoby znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, výkonu jeho činnosti a profesijného rastu.
§ 3
Osobitné ustanovenia o zápise do zoznamu a výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku
(1)
Právnickú osobu ako znaleckú organizáciu oprávnenú hodnotiť majetok podniku ako celok a časti podniku zapíše ministerstvo do zoznamu, ak spĺňa predpoklady podľa § 6 zákona a preukáže, že má
a)
jedného znalca z odboru ekonómia a manažment,
b)
dvoch znalcov, vždy po jednom zo znaleckých odborov stavebníctvo alebo doprava cestná, alebo strojárstvo, alebo elektrotechnika, s odvetvím zameraným na stanovenie hodnoty.
(2)
Právnická osoba ako znalecká organizácia zapísaná podľa odseku 1 je oprávnená hodnotiť majetok podniku ako celok a časti podniku. Zložky majetku podniku, ktoré sú súčasťou ohodnocovaného podniku ako celku alebo časti podniku, môžu ohodnocovať znalci z príslušných znaleckých odborov oprávnení tieto zložky hodnotiť a sú zapísaní v tejto znaleckej organizácii, alebo prizvaní znalci príslušných znaleckých odborov oprávnení tieto zložky hodnotiť podľa osobitného predpisu.2)
(3)
Právnická osoba ako znalecká organizácia zapísaná podľa odseku 1 je oprávnená hodnotiť samostatné zložky majetku podniku alebo súbor zložiek majetku podniku len v prípade, ak ohodnotenie vykoná znalec z príslušného znaleckého odboru oprávnený túto zložku majetku podniku hodnotiť a je zapísaný v tejto znaleckej organizácii.
§ 4
Podrobnosti o spôsobe preukazovania výkonu činnosti obdobnej znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti podľa § 7 zákona
(1)
Podmienka výkonu činnosti obdobnej znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti sa preukazuje
a)
originálom výpisu z príslušného zoznamu vedeného v inom štáte alebo
b)
písomným potvrdením, ktoré vydal príslušný orgán štátu.
(2)
Doklady podľa odseku 1 nesmú byť staršie ako tri mesiace.
Podrobnosti o rozsahu a obsahu odbornej skúšky
§ 5
Všeobecné ustanovenia
(1)
Účelom odbornej skúšky je zistiť, či žiadateľ má potrebné vedomosti a je dostatočne prakticky pripravený na riadny výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti.
(2)
Odbornú skúšku zabezpečuje ministerstvo alebo ministerstvom poverený znalecký ústav, alebo tlmočnícky ústav, alebo iná právnická osoba (ďalej len „organizátor skúšky“).
(3)
Písomná prihláška na odbornú skúšku, ktorá obsahuje meno a priezvisko žiadateľa, adresu jeho trvalého pobytu, odbor a odvetvie, z ktorého má záujem vykonať odbornú skúšku, sa podáva na ministerstvo.
(4)
Ministerstvo na základe počtu písomných prihlášok po dohode s organizátorom skúšky určuje termín odbornej skúšky. V každom odbore a odvetví sa uskutoční najmenej jedna odborná skúška v kalendárnom roku.
(5)
Organizátor skúšky zašle žiadateľovi pozvánku na odbornú skúšku najneskôr osem týždňov pred termínom odbornej skúšky. Súčasťou pozvánky na odbornú skúšku je zoznam základných okruhov otázok na odbornú skúšku. Náklady na vykonanie odbornej skúšky uhrádza žiadateľ.
(6)
Odborná skúška žiadateľa o znaleckú činnosť sa vykonáva v štátnom jazyku. Odborná skúška žiadateľa o tlmočnícku činnosť a prekladateľskú činnosť sa vykoná v príslušných jazykoch.
(7)
Odbornú skúšku vykoná žiadateľ pred skúšobnou komisiou zloženou z troch členov. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Členom skúšobnej komisie je vždy jeden zástupca ministerstva. Predsedom komisie a ďalším členom komisie je spravidla znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška. Ak členom skúšobnej komisie nie je žiadny znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška, predsedom a členom skúšobnej komisie môže byť aj iná osoba, ktorá s vymenovaním súhlasí a ktorá svojím vzdelaním a praxou garantuje kvalifikované vykonanie odbornej skúšky v danom odbore alebo odvetví.
(8)
Členom skúšobnej komisie pre odbornú skúšku z odborov uvedených v prílohe č. 1 je spravidla osoba zapísaná v zozname členov skúšobnej komisie. Zoznam členov skúšobnej komisie zostavený ministerstvom na základe súhlasu navrhovaného člena obsahuje dostatočný počet osôb na účely zostavovania skúšobných komisií pre každý odbor a každé odvetvie podľa prílohy č. 1. Do zoznamu členov skúšobnej komisie sa môžu zapísať okrem znalcov, tlmočníkov a prekladateľov aj iné osoby, ktoré svojím vzdelaním a praxou garantujú kvalifikované vykonanie odbornej skúšky v danom odbore alebo odvetví.
(9)
Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná komisia sa uznáša na výsledku písomnej časti a ústnej časti skúšky väčšinou hlasov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.
(10)
Výsledok odbornej skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami
a)
vyhovel,
b)
nevyhovel.
(11)
Organizátor skúšky vydá žiadateľovi o výsledku odbornej skúšky písomný doklad.
(12)
Žiadateľ, ktorého odborná skúška bola hodnotená klasifikačným stupňom nevyhovel, je oprávnený vykonať opravnú odbornú skúšku z toho istého odboru alebo odvetvia najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od jej vykonania.
(13)
V odbore zdravotníctvo a farmácia a v odbore psychológia odbornú skúšku nahrádza špecializačná skúška na akreditovanej vzdelávacej inštitúcii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a minimálne sedemročná prax v požadovanom odvetví v súlade s § 5 a § 33 ods. 1 písm. b) zákona.
§ 6
Odborná skúška znalca
(1)
Odborná skúška znalca sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Písomná časť sa skladá z desiatich otázok zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov o podmienkach výkonu znaleckej činnosti a zo znaleckého posudku. Znaleckým posudkom sa preukazuje najmä aplikácia odborných predpisov, postupov a metodiky pri vypracovaní úkonov znaleckej činnosti v danom odbore a odvetví a odborné vedomosti na konkrétnom prípade.
(2)
Správna odpoveď na každú otázku z teórie sa hodnotí jedným bodom a správne vypracovaný znalecký posudok sa hodnotí najviac 15 bodmi. Na zúčastnenie sa na ústnej časti odbornej skúšky je potrebné získať minimálne 20 bodov, z toho aspoň 12 bodov za znalecký posudok. Žiadateľ, ktorý nezíska minimálny počet bodov, nemá právo zúčastniť sa na ústnej časti odbornej skúšky.
(3)
Na ústnej časti odbornej skúšky sa u žiadateľa pohovorom preukazuje najmä jeho doterajšie odborné pôsobenie z hľadiska praktických skúseností a osobné predpoklady na výkon znaleckej činnosti.
§ 7
Odborná skúška tlmočníka
(1)
Odborná skúška tlmočníka sa skladá z piatich častí.
(2)
V prvej časti žiadateľ dialógom s členmi skúšobnej komisie preukazuje schopnosť odbornej komunikácie v prvom jazyku a v druhej časti schopnosť odbornej komunikácie v druhom jazyku.
(3)
V tretej časti žiadateľ preukazuje schopnosť konzekutívneho tlmočenia z prvého jazyka do druhého jazyka a v štvrtej časti preukazuje schopnosť konzekutívneho tlmočenia z druhého jazyka do prvého jazyka.
(4)
Piata písomná časť sa skladá z desiatich otázok zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov o podmienkach výkonu tlmočníckej činnosti.
(5)
Za každú časť podľa odseku 2 možno získať tri body, za každú časť podľa odseku 3 možno získať osem bodov a za časť podľa odseku 4 možno získať desať bodov. Uchádzač úspešne vykoná odbornú skúšku, ak získa minimálne dva body za každú časť podľa odseku 2, minimálne šesť bodov za každú časť podľa odseku 3 a minimálne sedem bodov za časť podľa odseku 4.
(6)
Odborná skúška pre tlmočníka posunkovej reči nepočujúcich, tlmočníka pre hluchoslepé osoby a artikulačného tlmočníka sa skladá len z častí uvedených v odseku 3 a 4. Uchádzač úspešne vykoná odbornú skúšku, ak získa minimálne 19 bodov. Odborná skúška artikulačného tlmočníka pozostáva z preukázania schopnosti sprostredkovať komunikáciu so zdravotne postihnutou osobou pomocou zvýraznenej artikulácie hovoreného slovenského jazyka a ďalších pomocných prostriedkov.
§ 8
Odborná skúška prekladateľa
(1)
Odborná skúška prekladateľa sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti.
(2)
Písomná časť sa delí na
a)
preklad z prvého jazyka do druhého jazyka,
b)
preklad z druhého jazyka do prvého jazyka a
c)
test pozostávajúci z desiatich otázok zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov o podmienkach výkonu prekladateľskej činnosti.
(3)
V ústnej časti žiadateľ odôvodňuje použitý spôsob postupu pri preklade.
(4)
Za každý preklad podľa odseku 2 písm. a) a b) možno získať desať bodov. Za test podľa odseku 2 písm. c) možno získať desať bodov. Uchádzač vykoná odbornú skúšku, ak získa minimálne osem bodov za každý preklad a minimálne sedem bodov za test z teórie.
§ 9
Podrobnosti o rozsahu a obsahu odborného minima
(1)
Účelom odborného minima je získanie základných znalostí potrebných na výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti.
(2)
Odborné minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom.
(3)
Rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy právnych predpisov týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka, ako aj forma a obsah znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu.
(4)
Študijný program odborného minima schvaľuje ministerstvo.
(5)
Odborné minimum sa ukončuje vykonaním písomnej skúšky a ústnej skúšky.
(6)
Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami
a)
vyhovel,
b)
nevyhovel.
(7)
Znalecký ústav alebo tlmočnícky ústav vydá žiadateľovi písomný doklad o výsledku skúšky.
§ 10
Podrobnosti o rozsahu špecializovaného vzdelávania
(1)
Špecializované vzdelávanie sa vyžaduje u uchádzačov o odbory uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Špecializované vzdelávanie poskytujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom.
(3)
Rozsah špecializovaného vzdelávania je najmenej 300 hodín. Obsahom špecializovaného vzdelávania je najmä aplikácia teoretických znalostí v danom odbore.
(4)
Špecializované vzdelávanie je len také vzdelávanie, ktorého študijný program schválilo ministerstvo.
(5)
Na priebeh špecializovaného vzdelávania, na odbornú prípravu uchádzačov a na vykonanie skúšky uchádzačov sa vzťahuje osobitný predpis.3)
(6)
Úspešné absolvovanie špecializovaného vzdelávania sa preukazuje písomným potvrdením, ktoré vydávajú osoby uvedené v odseku 2.
§ 11
Sústavné vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
(1)
Ministerstvo v súčinnosti so znaleckými ústavmi a tlmočníckymi ústavmi organizuje odborné semináre ako súčasť sústavného vzdelávania znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 30 zákona. Odborné semináre sa vždy uskutočnia pri zmene právnych predpisov týkajúcich sa priamo činnosti.
(2)
Odborné semináre sa delia podľa nevyhnutnosti účasti na povinné a dobrovoľné.
§ 12
Overovanie odbornej spôsobilosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
(1)
Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každých päť rokov.
(2)
Pri overovaní odbornej spôsobilosti sa vychádza z výsledkov
a)
písomného testu,
b)
ústnej skúšky,
c)
kontroly znaleckých posudkov alebo iných znaleckých úkonov, alebo prekladateľských úkonov.
(3)
Overovanie odbornej spôsobilosti zabezpečuje overovacia komisia. Na vznik, zloženie, rozhodovanie overovacej komisie a priebeh overovania odbornej spôsobilosti sa vzťahuje § 5 ods. 5 až 12, § 6 až 8.
§ 13
Osobitné vzdelávanie
(1)
Osobitné vzdelávanie podľa § 27 ods. 5 zákona zabezpečuje ministerstvo najmä v spolupráci so znaleckými ústavmi a tlmočníckymi ústavmi. Účelom osobitného vzdelávania je obnovenie a doplnenie znalostí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na úroveň potrebnú na kvalitný výkon jeho činností.
(2)
Za osobitné vzdelávanie sa považuje aj odborný seminár podľa § 11 ods. 1.
§ 14
Vyrovnávacia skúška
(1)
Účelom vyrovnávacej skúšky je overenie odborných znalostí a schopností uchádzača o zápis do zoznamu podľa § 7 ods. 1 zákona vo vzťahu k príslušnému odboru alebo odvetviu.
(2)
Vyrovnávacia skúška je zameraná na tie oblasti odborných znalostí a schopností a použitie všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem, ktoré sú potrebné na zápis do príslušného odboru alebo odvetvia podľa zákona, ktoré sa však nevyžadujú podľa právnych predpisov štátu, v ktorom žiadateľ vykonáva činnosť obdobnú znaleckej činnosti.
(3)
Vyrovnávacia skúška zahŕňa aj právne predpisy Slovenskej republiky nevyhnutné na riadny výkon znaleckej činnosti.
(4)
Vyrovnávacia skúška sa uskutočňuje pred komisiou. Na vznik, zloženie, rozhodovanie komisie a priebeh vyrovnávacej skúšky sa vzťahuje § 5 ods. 2 až 13 a § 6.
§ 15
Znalecký úkon
Znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore. Znalecký úkon vykonaný znaleckým ústavom zriadeným zákonom alebo na základe zákona, ktorý spĺňa podmienky podľa technickej normy4) a má na území Slovenskej republiky viacero dislokovaných pracovísk, podpisuje štatutárny orgán alebo ním poverená osoba zodpovedná za činnosť dislokovaného pracoviska a osoba, ktorá úkon vypracovala. Pri vypracovaní znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia.
§ 16
Podrobnosti o identifikačných znakoch
(1)
Ministerstvo pri zápise do zoznamu vydá povolenie na vyhotovenie úradnej pečiatky na náklady znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Odtlačok úradnej pečiatky je modrej farby.
(2)
Ministerstvo založí do osobného spisu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa kópiu podpísaného preukazu, odtlačok jeho pečiatky a podpisový vzor, pri právnickej osobe podpisový vzor štatutárneho zástupcu.
§ 17
Podrobnosti o vedení denníka
(1)
Znalec, tlmočník a prekladateľ do denníka zapisuje
a)
číslo úkonu,
b)
stav vykonávaného úkonu,
c)
dátum vyžiadania úkonu,
d)
dátum, do ktorého sa má úkon vykonať,
e)
označenie zadávateľa úkonu v rozsahu
1.
meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,
f)
druh úkonu,
g)
účel a predmet úkonu,
h)
údaje o preddavku,
i)
požadované znalečné alebo tlmočné,
j)
priznané znalečné alebo tlmočné,
k)
dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného,
l)
dátum vykonania úkonu,
m)
dôvody odmietnutia vykonania úkonu.
(2)
Znalec, tlmočník a prekladateľ zapíše do denníka údaj podľa odseku 1 do 30 dní odkedy sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť.
(3)
Pri zápise údajov do denníka postupuje znalec, tlmočník a prekladateľ podľa používateľskej príručky k programovým a technickým prostriedkom schválenej ministerstvom.
§ 18
Podrobnosti o osnove, vzore titulnej strany a obsahu znaleckého posudku a iných znaleckých úkonov, tlmočníckych úkonov alebo prekladateľských úkonov
(1)
Znalec, tlmočník a prekladateľ použijú odtlačok svojej úradnej pečiatky
a)
v závere znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu,
b)
na zošívacej šnúre znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu,
c)
na prílohe znaleckého úkonu, ak tvorí samostatnú so znaleckým úkonom nezošitú časť.5)
d)
na vyúčtovaní.
(2)
Znalecký ústav používa odtlačok svojej úradnej pečiatky aj na osvedčeniach o absolvovaní odborného minima a osvedčeniach o absolvovaní špecializovaného vzdelávania.
(3)
Vzor titulnej strany znaleckého posudku je uvedený v prílohe č. 3 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 4. Osnova znaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je uvedená v prílohe č. 5.
(4)
Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu,
a)
ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ alebo ministerstvo,
b)
na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa alebo ministerstva.
(5)
Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu podľa odseku 4 písm. b) bez zbytočného odkladu a nároku na odmenu. K doplneniu znaleckého úkonu sa pripája znalecká doložka s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku.
(6)
Doplnením znaleckého úkonu nemožno meniť účel úkonu, na ktorý bol vypracovaný.
(7)
Kópiu znaleckého úkonu vyhotoví znalec na žiadosť zadávateľa alebo inej oprávnenej osoby. Za vyhotovenie kópie patrí len náhrada nákladov. Kópia znaleckého úkonu obsahuje titulnú stranu, kompletný znalecký úkon, ktorého kópia sa vyhotovuje a znaleckú doložku s uvedením čísla, pod ktorým je kópia zapísaná v denníku. Znalecká doložka kópie znaleckého úkonu okrem všeobecných náležitostí uvedených v prílohe č. 4 obsahuje aj dátum a miesto vyhotovenia kópie a odtlačok úradnej pečiatky znalca.
(8)
Vzor titulnej strany prekladu je uvedený v prílohe č. 6 a osnova prekladu je uvedená v prílohe č. 7. Na prvej strane písomného prekladu prekladateľ uvedie, z ktorého jazyka a do ktorého jazyka preklad vykonal; k poslednej strane pripojí prekladateľskú doložku. S prekladom sa musí zošiť aj listina, ktorej preklad sa vykonal, alebo jej kópia.
(9)
Prekladateľ vykoná doplnenie prekladateľského úkonu na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom prekladateľskom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa alebo ministerstva bez zbytočného odkladu a nároku na odmenu. K doplneniu prekladu sa pripája prekladateľská doložka s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku.
(10)
Kópiu prekladateľského úkonu vyhotoví prekladateľ na žiadosť zadávateľa alebo inej oprávnenej osoby. Za vyhotovenie kópie patrí len náhrada nákladov. Kópia prekladateľského úkonu obsahuje titulnú stranu, kompletný prekladateľský úkon, ktorého kópia sa vyhotovuje a prekladateľskú doložku s uvedením čísla, pod ktorým je kópia zapísaná v denníku. Prekladateľská doložka kópie prekladateľského úkonu okrem všeobecných náležitostí uvedených v prílohe č. 7 obsahuje aj dátum a miesto vyhotovenia kópie a odtlačok úradnej pečiatky prekladateľa.
Podrobnosti o rozsahu a podmienkach výkonu dohľadu
§ 19
(1)
Pri výkone dohľadu ministerstvo zisťuje nedostatky, sleduje dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prostredníctvom previerok.
(2)
Dohľad vykonáva ministerstvom poverený štátny zamestnanec ministerstva alebo sudca vykonávajúci na ministerstve stáž podľa osobitného predpisu (ďalej len „poverená osoba“). Dohľad podľa tohto zákona môže vykonávať aj iná ministerstvom prizvaná a poverená fyzická osoba (ďalej len „prizvaná osoba“), ak je to odôvodnené osobitnou povahou konkrétnej úlohy. Dohľad v úrade alebo kancelárii znalca, tlmočníka alebo prekladateľa môže prizvaná osoba vykonávať len v sprievode poverenej osoby.
(3)
Poverenie ministerstva na vykonanie dohľadu má písomnú formu a obsahuje označenie dohliadaného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa (ďalej len „dohliadaný“), meno a priezvisko poverenej osoby alebo prizvanej osoby, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca ministerstva oprávneného na udelenie poverenia.
§ 20
(1)
Poverená osoba alebo prizvaná osoba je z výkonu dohľadu vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci, dohliadanému alebo k zamestnancom dohliadaného možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.
(2)
Ak sa poverená osoba alebo prizvaná osoba dozvie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že je z výkonu dohľadu vylúčená, je povinná bezodkladne oznámiť tieto skutočnosti osobe, ktorá ju vykonaním dohľadu poverila. Pri výkone dohľadu môže zatiaľ urobiť len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(3)
Ak má dohliadaný pochybnosti o nezaujatosti poverenej osoby alebo prizvanej osoby, môže podať ministerstvu odôvodnené písomné námietky.
(4)
O vylúčení poverenej osoby alebo prizvanej osoby z výkonu dohľadu rozhodne do troch dní od oznámenia alebo podania námietok osoba, ktorá poverenú osobu alebo prizvanú osobu vykonaním dohľadu poverila; ak rozhodne, že poverená osoba alebo prizvaná osoba je z výkonu dohľadu vylúčená, urobí aj vhodné opatrenie na zabezpečenie ďalšieho výkonu dohľadu. Na rozhodovanie o zaujatosti poverenej osoby alebo prizvanej osoby sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije.
§ 21
Poverené osoby a prizvané osoby pri výkone dohľadu
a)
preukážu dohliadanému pri začatí dohľadu v úrade písomné poverenie ministerstva na vykonanie dohľadu spolu so služobným preukazom, prípadne s občianskym preukazom,
b)
vydajú dohliadanému potvrdenie o prevzatí písomností a iných záznamov premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného a zabezpečia ich ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak odobraté písomnosti alebo záznamy už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu, poverené osoby ich bez zbytočného odkladu vrátia dohliadanému.
§ 22
(1)
Po vykonanom dohľade v úrade dohliadaného poverené osoby vyhotovia protokol o vykonanom dohľade (ďalej len „protokol“), ktorého odpis doručia dohliadanému. Dohliadaný môže v lehote troch dní od doručenia uplatniť proti protokolu písomné námietky; poverené osoby opodstatnenosť námietok preveria.
(2)
Protokol obsahuje označenie dohliadaného, miesto a čas vykonania dohľadu, predmet dohľadu, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré dohľad vykonali, preukázané zistenia pri dohľade, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy poverených osôb, vyjadrenie dohliadaného k výsledku dohľadu a ďalšie písomnosti a materiály. Na základe uznaných námietok sa k protokolu vypracuje dodatok ako súčasť protokolu.
§ 23
Kontrolu vedenia denníka vykonáva ministerstvo spravidla raz za rok. Výsledok kontroly denníka, dátum začatia a dátum ukončenia kontroly ministerstvo oznámi znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi po ukončení kontroly.
§ 24
Podrobnosti o vybavovaní sťažností
(1)
Ministerstvo vedie evidenciu sťažností na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov centrálne, oddelene od ostatných sťažností. Evidencia obsahuje najmä tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, adresu sťažovateľa,
b)
voči komu sťažnosť smeruje,
c)
dátum prijatia sťažnosti,
d)
stručný obsah sťažnosti,
e)
dátum vybavenia sťažnosti,
f)
spôsob vybavenia sťažnosti.
(2)
Kópia listiny, ktorou sa sťažnosť vybavila, sa založí do osobného spisu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ktorý vedie ministerstvo.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 25
O zaradení do odborov a odvetví znalcov a tlmočníkov, ktorí sú vymenovaní ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, ústavov a iných pracovísk zapísaných v zozname podľa doterajších predpisov, rozhoduje ministerstvo pri zápise do zoznamu podľa § 34 zákona.
§ 25a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2005
Žiadatelia, ktorí podali písomnú prihlášku na odbornú skúšku ministerstvu pred 15. novembrom 2005, vykonajú odbornú skúšku podľa ustanovení tejto vyhlášky.
§ 25b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2016
(1)
O úkonoch, ktoré vznikli pred 1. júlom 2016, vedie znalec, tlmočník alebo prekladateľ denník podľa predpisov účinných do 29. februára 2016.
(2)
Denník vedený podľa odseku 1 vrátane podrobností o vedení denníka a o ďalších údajoch zapisovaných do denníka sa spravujú ustanoveniami predpisov účinných do 29. februára 2016. Ministerstvo pri kontrole denníka vedeného podľa odseku 1 postupuje podľa predpisov účinných do 29. februára 2016.
(3)
O úkonoch, ktoré vznikli po 1. júli 2016, vedie znalec, tlmočník alebo prekladateľ denník podľa predpisov účinných od 1. marca 2016.
§ 26
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.
Daniel Lipšic v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
ZOZNAM ODBOROV, V KTORÝCH JE POTREBNÉ ŠPECIALIZOVANÉ VZDELÁVANIE
1.
Doprava cestná
2.
Ekonómia a manažment
3.
Elektrotechnika
4.
Stavebníctvo
5.
Strojárstvo
6.
Kriminalistika.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
Vzor strany znaleckého denníka (zmenšený a neúplný) vedeného v listinnej podobe
Príloha č. 3 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
TITULNÁ STRANA ZNALECKÉHO POSUDKU
Znalec:
Zadávateľ:
Číslo spisu (objednávky):
ZNALECKÝ POSUDOK
číslo
Vo veci
Počet strán (z toho príloh):
Počet odovzdaných vyhotovení:
Názov titulnej strany doplnenia znaleckého úkonu znie: DOPLNENIE č. ……………….
znaleckého úkonu č. ………………. Jednotlivé doplnenia sa číslujú samostatne vo vzťahu k dopĺňanému znaleckému úkonu.
znaleckého úkonu č. ………………. Jednotlivé doplnenia sa číslujú samostatne vo vzťahu k dopĺňanému znaleckému úkonu.
Názov titulnej strany kópie znaleckého úkonu znie: KÓPIA č. ………………….. znaleckého úkonu č. ……………….. Jednotlivé kópie sa číslujú samostatne vo vzťahu ku kopírovanému znaleckému úkonu.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
OSNOVA ZNALECKÉHO POSUDKU
Príloha č. 5 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
OSNOVA ZNALECKÉHO POSUDKU PRE ODBOR STAVEBNÍCTVO, ODVETVIE ODHAD HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ
V posudku sú vyjadrené odborné závery o skutočnostiach, ktoré objasňuje. Posudok sa vypracúva tak, aby bol preskúmateľný z hľadiska odbornosti a súladu so skutočným stavom veci. Posudok o všeobecnej hodnote je aj doklad o stave pozemkov a stavieb k rozhodujúcemu termínu.
Posudok sa vypracúva vždy v súlade s predpisom platným pre konkrétny právny úkon, pre ktorý je posudok podaný.
I. Úvodná časť
1.
Úloha znalca podľa uznesenia štátneho orgánu alebo objednávky, číslo uznesenia.
2.
Dátum vyžiadania posudku alebo dátum uznesenia, objednávky.
3.
Dátum, ku ktorému je posudok vypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu).
4.
Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje.
5.
Podklady na vypracovanie posudku, ktoré sa delia na podklady dodané zadávateľom a podklady získané znalcom.
6.
Použitý právny predpis.
7.
Ďalšie použité právne predpisy a literatúra.
8.
Osobitné požiadavky zadávateľa.
Ak je znalecký posudok vypracovaný na požiadanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, obsahuje úvod okrem náležitostí podľa č. 2 až 8 aj právny úkon, na ktorý sa má znalecký posudok použiť.
II. Posudok
1.
Všeobecné údaje, ktoré obsahujú najmä
a)
výber použitej metódy; najmä zdôvodnenie výberu, podmienky výberu a dôvody vylúčenia ostatných metód stanovenia všeobecnej hodnoty, informácie o použitých rozpočtových ukazovateľoch na stanovenie východiskovej hodnoty,
b)
vlastnícke a evidenčné údaje, najmä identifikácia predmetu posúdenia podľa dokladu o vlastníctve; ak je znalecký posudok vypracovaný v súvislosti s výstavbou diaľnic alebo líniových stavieb, postačuje len identifikácia predmetu posúdenia podľa overeného geometrického plánu alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis4) podľa predbežného geometrického plánu,
c)
údaje o obhliadke predmetu posúdenia, najmä dátumy vykonania obhliadky, zamerania a fotodokumentácie,
d)
technická dokumentácia, najmä porovnanie súladu projektovej dokumentácie a stavebnej dokumentácie so zisteným skutočným stavom,
e)
údaje katastra nehnuteľností, najmä porovnanie súladu popisných a geodetických údajov katastra nehnuteľností so zisteným skutočným stavom,
f)
vymenovanie jednotlivých pozemkov a stavieb, ktoré sú predmetom ohodnotenia; stavby, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, sa identifikujú parcelným číslom pozemku, na ktorom sú postavené,
g)
vymenovanie jednotlivých pozemkov a stavieb, ktoré nie sú predmetom ohodnotenia.
2.
Stanovenie technickej hodnoty, ktoré obsahuje najmä
a)
výpočet východiskovej a technickej hodnoty so stavebnotechnickým popisom každej stavby a nehnuteľnosti samostatne tak, aby zachytil všetky údaje o hodnotenej nehnuteľnosti, ktoré majú význam pre vlastné ohodnotenie, najmä zatriedenie objektu do číselného kódu klasifikácie stavieb, preskúmateľný výber rozpočtového ukazovateľa a preskúmateľné použitie jednotlivých použitých koeficientov a výpočet merných jednotiek, preskúmateľný výpočet opotrebovania a technického stavu,
b)
rekapituláciu východiskovej a technickej hodnoty ohodnocovaných stavieb.
3.
Stanovenie všeobecnej hodnoty, ktoré obsahuje najmä
a)
analýzu polohy nehnuteľnosti,
b)
analýzu využitia nehnuteľnosti,
c)
analýzu prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti, najmä závady viaznuce na nehnuteľnosti a práva spojené s nehnuteľnosťou.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty je potrebné okrem zákonných náležitostí uviesť aj
a)
v porovnávacej metóde najmä zdôvodnenie výberu porovnateľných pozemkov a stavieb, metódy vykonania porovnania a faktorov porovnávania,
b)
v kombinovanej metóde najmä zdôvodnenie použitých váh jednotlivých hodnôt,
c)
vo výnosovej metóde najmä zdôvodnenie zvolenej metódy výpočtu výnosovej hodnoty, úrokovej miery a použitých vstupných údajov,
d)
v metóde polohovej diferenciácie pri stavbách najmä zdôvodnenie výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie a pri pozemkoch najmä zdôvodnenie východiskovej hodnoty a použitých koeficientov.
4.
V osobitných prípadoch ďalšie časti (napríklad odhad nedostatkov viaznucich na predmete posúdenia).
III. Záver
1.
Citácia otázok zadávateľa a stručné odpovede na ne.
2.
Rekapitulácia všeobecných hodnôt okrem prípadov, ak je stanovenie všeobecnej hodnoty len čiastkovou znaleckou úlohou alebo sa všeobecná hodnota stanovuje k rôznym rozhodným dátumom. V týchto prípadoch je rekapitulácia všeobecných hodnôt súčasťou stanovenia všeobecnej hodnoty v časti posudok.
3.
Súčet všeobecných hodnôt so zaokrúhlením, ktorý sa uvádza aj slovom.
4.
Miesto a dátum vyhotovenia posudku.
5.
Odtlačok úradnej pečiatky znalca.
6.
Podpis znalca mimo odtlačku pečiatky.
Súčet všeobecných hodnôt sa zaokrúhľuje do 100 eur na celé eurá, nad 100 eur do 500 eur na celých päť eur, nad 500 eur do 5 000 eur na celých desať eur, nad 5 000 eur do 100 000 eur na celých sto eur, nad 100 000 eur do 1 000 000 eur na celých tisíc eur, nad 1 000 000 eur na celých desaťtisíc eur.
IV. Prílohy
1.
Kópia uznesenia orgánu, ktorý znalca ustanovil alebo pribral do konania.
2.
Aktuálna kópia výpisu zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností alebo potvrdený výpis z pozemkovej alebo železničnej knihy s identifikáciou parciel alebo s úradne overeným geometrickým plánom; v prípade znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s výstavbou diaľnic alebo líniových stavieb postačuje príloha podľa štvrtého bodu; aktuálnou kópiou výpisu zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností je aj informatívny výpis vytvorený cez verejne prístupný katastrálny portál.
3.
Kópia aktuálneho výpisu zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, napríklad kópia katastrálnej mapy; v prípade znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s výstavbou diaľnic alebo líniových stavieb postačuje príloha podľa štvrtého bodu; aktuálnou kópiou výpisu zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností je aj informatívny výpis vytvorený cez verejne prístupný katastrálny portál.
4.
Overený geometrický plán, ak nehnuteľnosť, ktorá podlieha evidencii v katastri nehnuteľností, nie je evidovaná v katastri nehnuteľností alebo ak je znalecký posudok vypracovaný v súvislosti s výstavbou diaľnic alebo líniových stavieb, ak osobitný predpis neustanovuje, že postačuje predbežný geometrický plán;4) overený geometrický plán alebo predbežný geometrický plán môže v odôvodnených prípadoch tvoriť samostatnú prílohu znaleckého posudku podľa § 17 ods. 6 zákona.
5.
Nákres jednotlivých podlaží stavby, v primeranej mierke s vyznačením rozhodujúcich rozmerov použitých pri výpočte merných jednotiek vrátane rezov pri objektoch ohodnocovaných na mernú jednotku m3 alebo kópie príslušnej projektovej dokumentácie s vyznačením nameraných rozmerov.
6.
Užívacie povolenie alebo iné doklady o začatí užívania hlavných stavieb a určení účelu užívania stavieb, alebo preskúmateľne určený vek, ak doklady o začatí užívania neexistujú.
7.
Ak účelom posudku je reštitučný nárok, vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov alebo dodatočné dedičské konanie, musí príloha obsahovať všetky doklady, na ktorých základe bol zistený stavebnotechnický stav jednotlivých súčastí ohodnocovanej nehnuteľnosti ku dňu rozhodujúcemu na podanie posudku.
8.
Záznamy z miestnych šetrení, ak to povaha posudku vyžaduje.
9.
Ďalšie doklady potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti posudku, najmä nájomné zmluvy v ohodnocovanej nehnuteľnosti, nájomné zmluvy z okolitých porovnateľných nehnuteľností, všeobecné nariadenia miest.
10.
Situačný náčrt inžinierskych sietí, ak to povaha posudku vyžaduje.
11.
Fotodokumentácia, najmä hlavných stavieb.
Prílohy podľa č. 1 až 7 sú povinnými prílohami posudku. V prípade neexistencie niektorých z týchto príloh je potrebné inými prílohami alebo zdôvodnením v posudku zabezpečiť preskúmateľnosť postupu znalca pri vypracovaní posudku.
V. Znalecká doložka
Obsah znaleckej doložky je uvedený v prílohe č. 4.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
TITULNÁ STRANA PREKLADU
Príloha č. 7 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
Osnova prekladu
1)
§ 2 písm. d) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.
2)
§ 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
3)
Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
4)
STN EN ISO 9001 Systémy manažérstva kvality. Požiadavky. (EN ISO 9001).
STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií (EN ISO/IEC 17025).
STN EN ISO 15189 Medicínske laboratóriá. Požiadavky na kvalitu a kompetentnosť (EN ISO 15189).
STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií (EN ISO/IEC 17025).
STN EN ISO 15189 Medicínske laboratóriá. Požiadavky na kvalitu a kompetentnosť (EN ISO 15189).
