Dnes je 15. 08. 2018.

Registrovaných
281 prekladateľov

v 19 jazykoch

K 28. júnu 2016:
317 stránok
v diskusii
4578 príspevkov

Inzercia

Fórum prekladateľov

O devalvácii prekladateľského remesla

Nesúrodé poznámky ku Dňu prekladateľov


I.

Vzácny prejav profesionálnej súdržnosti

Existuje celá hŕba oveľa závažnejších, pálčivejších, spoločensky či hospodársky kritickejších zhlukov problémov a mrzutostí, než sú problémy a mrzutosti prekladateľov na voľnej nohe, prekladateľov živnostníkov (ja ich označujem trochu salónnejšie ako komerčných prekladateľov), bankových, úradných (súdnych, ak chcete)… – skrátka prekladateľov všetkých a ako takých. A, pravdaže, je veľa vážnejších a zúfalejších oštár a protivenstiev, než je problematika prekladania z cudzích jazykov (a aj do nich).

No predsa len – až taká malichernosť to zasa nie je. Kdesi som pred pár rokmi čítal, že pre chybný preklad medzi diplomatickou kórejčinou a diplomatickou angličtinou len-len že ktosi na jednej zo znepriatelených strán neodpálil raketu. Alebo v roku 2007 zverejnila TASR noticku o tom, že vo Francúzsku „nesprávny preklad pokynov pre používanie softvéru pravdepodobne pripravil o život štyroch pacientov, ktorí … dostali príliš silnú dávku röntgenového žiarenia (Chyba v preklade zabila štyroch pacientov, TASR, 6. 3. 2007)… A takýchto extrémnych príkladov by sa v dávnejšej i modernej histórii dalo nazbierať habadej. Nie, fakt to niekedy nie je celkom sranda a ako sa svet zo dňa na deň mení a zmenšuje, platí to zo dňa na deň vehementnejšie.

Pred pár dňami bol (vraj) Deň prekladateľov, či dokonca Medzinárodný deň prekladateľov, tak som to aspoň počul v Slovenskom rozhlase. Nebol by to pre mňa zrejme dostatočný motív na písanie článku, už asi pred desiatimi rokmi som sa prestal verejne vyjadrovať k čomukoľvek, ale čírou náhodou som práve na Deň prekladateľov v internete natrafil na jednu stránku, ktorá ma úprimne prekvapila, oslovila a motivovala – a tak som sa po dlhom čase vajatania nad touto témou rozhodol zabŕdnuť aspoň do jedného čiastkového prekladateľského problému.

Totiž – do prekladateľských agentúr, agentúriek, pseudoagentúr a ich vzťahov s (komerčnými a úradnými) prekladateľmi, prekladateľským dorastom a – nemôžem nedodať – aj so pseudoprekladateľmi. A do ich neblahého kolektívneho vplyvu na toto profesijné prostredie.

Na webovej stránke, ktorá ma tak inšpirovala a ktorej obsah mi (aspoň vo fragmentoch) skutočne ulahodil, som objavil isté prekladateľské združenie, ktoré samo seba definuje ako „Združenie úradných prekladateľov …, ktoré vzniklo ako odpoveď na výskyt predražených a nekvalitných služieb prekladateľských agentúr…“ a ktorého „cieľom je zachovávať kvalitu, odbornosť a cenovú dostupnosť jazykových služieb a pracovať v zmysle zákonných ustanovení ohľadom poskytovania úradných prekladov a tlmočenia“. Prekvapilo ma to preto, lebo profesionálna (či vôbec akákoľvek) solidarita nie je vlastnosť, ktorou by sa slovenská povaha práve vyznačovala. A keďže som už sám v posledných troch či ôsmich rokoch neraz platonicky hĺbal nad čímsi ako prekladateľské družstvo alebo voľné združenie komerčných a úradných prekladateľov a hĺbal som aj nad tým, že také združenie či družstvo by azda mohlo v tomto prostredí vytvoriť aspoň akú-takú osamelú protiváhu neustále a predovšetkým malígne bujnejúcemu konglomerátu prekladateľských agentúr (a agentúriek a pseudoagentúr… ), a keďže som o tom hĺbal naozaj len platonicky, nekonečne ma potešilo, že sa našlo ešte aspoň niekoľko takých ako ja. A najmä, že títo moji neznámi kolegovia (ale zato bratia v názore) nezostali len pri platonickom hĺbaní…

Také profesijné združenie, akokoľvek voľné a neformálne, je totiž za dnešnej pomerne zúfalej situácie v mikrosvete nášho remesla skutkom, ktorý si zaslúži publicitu a pozornosť. Prvé, čo som teda urobil hneď, obratom, bolo, že som na svoju vlastnú webovú stránku vylepil takúto deklaráciu: „Táto služba a prekladateľ sympatizuje so združením úradných prekladateľov … (nie je však jeho členom), ktoré vzniklo ako odpoveď na výskyt…“.

Isteže, to najjadrnejšie jadro problému, ktorému ja osobne pripisujem až takú váhu, že mi stojí aj za verejné deklarovanie solidarity, je omnoho komplexnejšie a univerzálnejšie, než len tichá vojna medzi parazitnými sprostredkovateľskými agentúrami a robotníkmi prekladateľského remesla. Svojou najvnútornejšou povahou je to problém politický, sociálny a ekonomický, otázka odborovej solidarity, otázka princípov ochrany ľudí, vykonávajúcich prácu, pred ľuďmi, ktorí z ich práce žijú a chcú žiť podľa možností čo najľahšie a najlepšie … a tak ďalej. To už by som ale zašiel celkom mimo rámca svojej témy a vysoko nadeň a pomaly by som sa dopracoval ku Karolovi Marxovi a možno až k J. J. Rousseauovi a spoločenskej zmluve. Toto tu ozaj riešiť nechcem. Čo však určite chcem, je vysvetliť, prečo v spojitosti s prekladateľskými agentúrami používam až také vulgarizmy ako „agentúrka“, „pseudoagentúra“, či prečo ich nazývam priam parazitnými. A chcem vysvetliť aj to, ako sa tieto veci odrážajú na tomto špecifickom pracovnom prostredí a na kvalite jeho produkcie.

II.

Prekladateľské agentúry, agentúrky a pseudoagentúry
Damping na trhu s prekladmi

Pod pseudoagentúrami a parazitmi v nijakom prípade nerozumiem viac či menej solídne, už nejaký čas zavedené (alebo hoci aj nové – prečo nie?) firmy tohto druhu, ktoré komerčnú prekladateľskú produkciu berú vážne a naozaj k nej pridávajú hodnotu. Za slušnú prekladateľskú agentúru ja totiž považujem ustanovizeň, ktorá sa aspoň v hrubých rysoch ponáša na klasickú vydavateľskú redakciu – kde sa s textom skutočne pracuje a kde sa texty kultivujú. Teda kde sa hodnota textu skutočne zvyšuje. Taká pridaná hodnota si, prirodzene, zasluhuje odmenu a vysoké ceny tých agentúr, ktoré si na tom, čo klientom odovzdávajú, dávajú vskutku záležať, ma nijako zvlášť nerozčuľujú, pretože každý skutočný prekladateľ (ako aj každý skutočný autor) vie, že text, ak má vyzerať slušne, potrebuje redakciu a korektúru. (Ich ceny môžu azda rozčúliť nič netušiaceho zákazníka, ak sú fakt premrštené a ak bol zákazník neopatrný a neopýtal sa vopred. S tým ja ale osobnú skúsenosť nemám, len súkromné referencie napríklad o jednom maďarskom úmrtnom liste, za ktorého úradný preklad do slovenčiny si jedna agentúra pred 12 rokmi bez mihnutia brvou vypýtala 1800 korún.) Predpokladám, že otázka vysokých cien účtovaných solídnymi agentúrami a spôsob ich fungovania nespadá celkom (alebo aspoň nie nevyhnutne) ani do manifestu Združenia úradných prekladateľov …, ktoré hovorí výslovne o „predražených a nekvalitných službách prekladateľských agentúr“ – i keď aj tie seriózne sa dnes už určite snažia tlačiť ceny smerom nadol a tým pádom nevyhnutne vyhľadávať takých prekladateľov, ktorí sú ochotní pracovať lacno a redukovať ich odmeny na (azda) znesiteľné minimum. To, samozrejme, priamo a nerozlučne súvisí s nezdravým vývojom na tomto trhu a s dampingovou konkurenciou, ktorú možno pokojne a bez preháňania prirovnať k záplave treťotriedneho ázijského spotrebného tovaru v obchodoch a na trhoch.

Vývoj bol taký, že na prelome desaťročia alebo ešte o čosi neskôr začali k „starým“ prekladateľským agentúram (ktoré, dá sa predpokladať, vznikali na dobre hnojenej a pooranej pôde zahranično‑obchodných kontaktov prednovembrových „starých štruktúr“) postupne pribúdať ďalšie a ďalšie… a pribúdajú dodnes. Často si však na internetových stránkach týchto „newbies“ stačí prečítať pár riadkov alebo hesiel či sloganov, aby bolo divákovi dosť jasné, že tu sa veru nijaká pridaná hodnota pridávať nebude. Len napríklad: „preklady so súdnym overením“ (technický nezmysel), „lokalizácia softwaru“ (softvér), „Preklad je možné dodať e-mailom, osobne v kancelárii alebo pomocou elektronickej objednávky… po dodaní prekladu bude vypracovaná cenová kalkulácia“ (hlúposť, nezmysel – autori majú na mysli predlohu prekladu, originál), „Pošlite Vašu požiadavku na preklad priamo k nám prostredníctvom www formuláru… Profesionálny preklad vám bude doručený podľa Vášho výberu i požiadaviek“ (pravopis, štýl a pasíva), „…cena sa ďalej odvíja od práve prebiehajúcich cenových akcií a zliav, množstevných zliav, príplatky za extra urgentné preklady, vysokú náročnosť textu…“ (rozbité skloňovanie), „Pre presnú kalkuláciu na úradný preklad vyplňte prosím online objednávku, alebo nám priamo zašlite súbor“ (pravopis; pre = for, t.j. anglická konštrukcia, v slovenčine nepatričná; ja? my?; nepatričné veľké „V“), „Preklady a tlmočenie pre našich zákazníkov sú dodávané…“ (dodávka tlmočenia?; zbytočne pasívna veta)…

A tak ďalej.

Za úplne najpôvabnejší prezentačný textík tohto druhu, aký sa mi podarilo z webu vyloviť, považujem tento literárny výtvor istého „najlepšieho servisu“: „Spoločnosť … pôsobí na trhu od roku 2004, kedy sme vyhotovili prvý preklad z nemeckého do slovenského jazyka v oblasti drevospracujúceho priemyslu. Tento základný kameň našej spoločnosti vytvoril predpoklady, aby sme svojim klientom ponúkli širší sortiment služieb na vyššej úrovni.“ Nuž, takýto prekladateľský servis už hraničí s absolútnom.

III.

Pokrivená predstava o povolaní prekladateľa
Upadá jazyk či nie? Neviem, ale každopádne ho prznia.

Presne takéto agentúrky ja nazývam pseudoagentúrami, pretože ich majitelia, prevádzkovatelia či zamestnanci prejavujú dosť málo citu i pre svoj vlastný materinský jazyk (nie to ešte pre jazyky cudzích matiek), málo schopností pracovať s písaným slovom a podieľať sa vytváraní kultivovaných textov, jednoducho majú ťažkosti s vyjadrovaním, pravdepodobne aj medzery vo vzdelaní, čítajú málo dobrých kníh a o profesionálnej práci so slovom tu sotva môže byť reč. Svoj biznis robia najmä tak, že najskôr čosi (jedni menej, iní viac) investujú do webového dizajnu, vyznačujúceho sa najmä katalógovými obrázkami pekných dievčat dvíhajúcich telefón či hovoriacich do slúchadla alebo mladých, dynamicky sa rozvíjajúcich manažérov srdečne a družne debatujúcich za stolom v „míting rúme“ a bombastickými heslami o „top“ službách, profesionalite, kvalite a dávnej, pradávnej tradícii troj- či štvorročnej firmičky; potom si združenými silami a najrozličnejšími metódami pozháňajú prvých klientov; zároveň niečo investujú do reklamy a platených odkazov vo webových vyhľadávačoch; a napokon sa smelo, ľahostajne a dynamicky vrhnú už len na handlovanie: vyhandlujú sa s lacným prekladateľom (ktorého zatlačia až tam, kam sa zatlačiť nechá) a potom sa vyhandlujú s klientom, ktorému ponúknu takú nízku cenu, že nadšený a nič netušiaci klient neodolá. A presne to isté platí aj o mnohých týchto prekladateľoch či prekladateľských učňoch alebo proste len o zúfalých nezamestnaných absolventoch škôl alebo, v tých úplne najhorších prípadoch, o babrákoch veľmi rôznych kalibrov a povolaní a rôzneho veku, ktorí si kdesi-akosi vytvorili dokonale pokrivenú predstavu o tejto – v skutočnosti tvrdej a namáhavej – robote a považujú ju za ľahký spôsob obživy: je im, podobne ako ich neštedrým chlebodarcom, vonkoncom jedno, aký paškvil odovzdajú zákazníkovi namiesto naozajstného prekladu. A to potom musí byť fakticky pohodlná obživa – v tomto jedinom bode sa zrejme nemýlia.

Pravdaže (a aby nevzniklo nedorozumenie), v týchto veciach zďaleka nejde len o nejaký trh, agentúry, obživu niekoľkých stovák ľudí či firiem, odmeny, peniaze, konkurenciu a tak ďalej. Ide tu okrem iného aj o kultúru a jej progresívny deficit, metodické spolupáchateľtvo práve tej časti prekladovej produkcie, na ktorú tu hromžím, na kazení jazyka. Jej cestou totiž do slovenčiny vstupujú cudzie jazyky takým veľmi nešťastným spôsobom, že keby sa ma ktosi opýtal, či za posledných dvadsať rokov slobodnej a otvorenej komunácie s okolitým (a obzvlášť anglofónnym) svetom slovenský jazyk zbohatol či pokazil sa, zvolil by som asi – obávam sa – tú druhú odpoveď. Pritom tu vonkoncom nekráča o nejakú nezmyselnú čistotu a izoláciu jazyka, nedajbože o šovinistický či inak ideologický purizmus, o nejaký Hviezdoslavov ľadeň namiesto januára alebo hoci e-poštu namiesto e-mailu… (Nie je ale úžasným príspevkom do jazyka také milé slovíčko ako zavináč, teda jeho inovovaná konotácia? Nie je to pôvabnejšie ako nejaké „@“ alebo „at sign“ alebo „amphora“?) Áno, podobné problémy majú aj iné jazyky – a dokonca aj sama angličtina sa sťažuje na vlastný úpadok. Tieto témy tu ale rozvlákať nechcem, a to jednak preto, že sú prizložité a jednak preto, lebo sa spolieham na na-slovo-vzatých odborníkov, ktorí mi ich azda jedného dňa vysvetlia tak, že im možno aj porozumiem. Prečo jazyk upadá? Alebo že by neupadal? Je to len obligátny pocit pomaly starnúcej generácie? Alebo pomaly starnúceho jedinca?

Mal som pred asi piatimi rokmi česť spolupracovať na jednom väčšom komerčnom preklade v tandeme s takýmito ľuďmi. Bol to manželský pár, tuším, že už ani nie práve najmladší. Postarali sa mi o tristný a pre mňa monumentálny zážitok: keďže zjednotenie terminológie, záverečná úprava a odovzdanie textu agentúre bolo podľa dohody mojou úlohou, odkrútil som si na tom preklade niekoľko nocí navyše (zadarmo, prirodzene) aj za tandemistov, s ktorými ma bona fide spriahla dotyčná agentúra a po ktorých som voľky-nevoľky musel prerábať vari každú druhú vetu. Jedna reklamná agentúra zasa, pre ktorú pracujem už asi štyri roky, ma zasa v počiatočnom období spolupráce niekoľkokrát po sebe požiadala, aby som zrevidoval guláš, ktorý im ako preklad dodala „renomovaná“ prekladateľská agentúra – pozitívnou stránkou tohto prípadu bol aspoň sám fakt, že „account manažéri“ tejto reklamnej agentúry rýchlo rozpoznali, aký hnoj im prekladateľská agentúra odovzdala a rozpoznali aj to, že v stave, v akom text dostali, je to hnoj nepoužiteľný.

IV.

Preklad ako úniková profesia? Pole zarastá burinou
Agentúrna marža: pokojne aj 70 percent

Ja dobre viem, ako ťažko sa dnes zháňa práca, viem, že je kríza a prepúšťa sa, aj to, ako veľmi si potrebuje privyrobiť študent alebo ako ťažko sa pretĺka začiatočník v akejkoľvek branži, ak má v tele aspoň za hrsť chochmesu a usiluje sa na sebe pracovať a odovzdávať dobrú prácu. Nič z toho však ani pri najlepšej vôli nelegitimuje voľbu prekladateľského povolania ako únikovej alebo dočasnej alternatívy, prekladateľské povolanie jednoducho nie je sociálna sieť a preklad nie je nekvalifikovaná manuálna práca, ku ktorej sa v núdzi možno na nejaký čas uchýliť. Viem aj o tom, ako náramne lákavo môže vyzerať (a pre mnohých očividne aj vyzerá) taký „jednoduchý a bezbolestný“ spôsob obživy, akože posedávať doma pri počítači a váľať si … trebárs šunky. Iste, je to o čosi pohodlnejšie ako kopanie kanálov. Seniorka našej prekladateľskej rodiny, totiž moja mama, ktorá sedí pri prekladoch už dajakých päťdesiat rokov, má k tejto ťažko zadržateľnej devalvácii nášho remesla jeden štandardný a nemenný komentár – že totiž dnes už pomaly prekladá každý, kto má v zadku dieru. (To platí aj o knižných prekladoch, isteže – z niektorých fenomenálnych úkazov v prekladovej knižnej produkcii si doma občas, keď už práve nie je poruke lepšia téma alebo keď mama nestihla napiecť, robievame dezert po nedeľnom obede). A niekedy to skutočne vyzerá nachlp tak, ako to opisuje moja mama – stačí chvíľu sledovať televíziu, spravodajstvo alebo dabovaný film, na chvíľu sa započúvať do rádia, prečítať si preklady nejakých internetových stránok, kúpiť si bez obozretného prelistovania slovenský preklad inak skvelej knižky Stephena Hawkinga o čase… alebo sa začítať do dokumentov štátnej a verejnej správy či európskeho byrokratického giganta. Práve na takýchto pseudoprekladateľoch, v lepšom prípade na ešte úplne čerstvučkých, nevycválaných začiatočníkoch stavajú svoju existenciu tie firmy, ktorým ja hovorím prekladateľské (prepytujem) agentúrky a pseudoagentúry a ktoré sa pramálo starajú o to, čo by malo byť ich profesionálnou psou povinnosťou – o ďalšiu výchovu začínajúcich prekladateľov, ak už teda s takými spolupracujú.

A tak pole pomaly zarastá životaschopnou, sebavedomou, pichľavou a devastujúcou burinou, ponúkajúcou „top“ a „kvalitu“ a „najvyššiu úroveň“ a prudko „profesionálne“ to i onô…

Naozaj viem, o čom hovorím a hovorím to z prvej ruky. V ten istý Deň prekladateľov, teda pred pár dňami, som od istej stredoslovenskej prekladateľskej agentúry dostal ponuku na spoluprácu, teda že či by som pre nich nechcel robiť úradné preklady, že objednávok majú habadej – a že či by sme sa vedeli dohodnúť na cene. Na čo som, ako obvykle v takýchto prípadoch, odpovedal, že prečo nie, ja sa spolupráci s agentúrami nijako nebránim, pokiaľ sa vieme dohodnúť. Dohoda však v tomto prípade (a nebol to prvý prípad svojho druhu) mala znamenať asi toľko, že cirka 45 percent z ceny každého prekladu by inkasovala agentúra, ba v prípade expresných prekladov, za ktoré si inak ona navonok účtuje príplatky od 25 do 100 percent, by sa provízia firmy približovala k 70 percentám (!). Na otázku, aký je ich postup a podiel prekladateľa na tržbe pri expresných objednávkach, som už ani nedostal odpoveď – hoci garde bolo také, že oni oslovili mňa, nie ja ich. Tu treba poznamenať dve veci: ad jedna, že k úradnému prekladu agentúra už z princípu a povahy veci nemôže (a nesmie) pridávať nijakú hodnotu, nič, skrátka úradný preklad je raz hotová vec, len čo ho prekladateľ podpíše, zapečatí a vypustí z ruky a, ad dve, že aj keď si agentúra za zaobstaranie a vybavenie zákazky svoju odmenu zaiste právom zaslúži a prislúcha jej aj kompenzácia za réžiu, 45 až 70‑percentná marža je predsa len trochu „cufíl“. Na Slovensku je to ale akiste tak…

Môj pohľad z opačného konca vlaku je zasa takýto: Napriek tomu, že mám na svojej webovej stránke jasne a zreteľne napísané, že nie som agentúra a že nikoho nezamestnávam, dostávam ročne v priemere do dvadsať (kedysi menej, dnes viac) ponúk od mladých adeptov prekladania, inými slovami dvadsať žiadostí o externú spoluprácu. Kedysi som na ne, prinajmenšom kvôli dekoru, pomerne zdvorilo odpovedal; na tie, ktoré boli za daných okolností a na môj vkus až priveľmi sebavedomé a hubaté, som odpovedal aspoň formálne; dnes už nerobím ani to, pretože ma to v podstate vyrušuje a irituje ma aj sám fakt, že niekto, kto je lenivý prečítať si pár riadkov na webovej stránke služby, s ktorou by chcel spolupracovať, si ma trúfa žiadať o niečo, čo na tej stránke (od istého času) výslovne vylučujem. Hovorím – od istého času, pretože v prvých rokoch, keď sa prekladateľský trh ešte len začínal mrviť novými firmami a penzionovanými au-pairkami, a keď som tieto skúsenosti začínal aj zbierať, som si niekoľkých takýchto adeptov vyskúšal. Bohužiaľ, nemal som šťastie – a horko som zaplakal. Boli medzi nimi aj takí, ktorí strávili dosť dlhý čas v cudzine, dokonca poslali slušne napísaný dvojjazyčný e-mail a curriculum vitae, ale keď som sa skúsil s troma z nich na skúšku podeliť o pár strán svojej vlastnej roboty, zistil som, že predovšetkým nevedia poriadne po slovensky (a ani po anglicky, ako tiež vysvitlo).

V.

Rozoznať nabrznuté mlieko od čerstvého
Geniálny marketingový vynález

Devalvácia prekladateľského remesla, málo kvalifikované postupy mnohých, veľmi mnohých (v nijakom prípade si netrúfam spakruky tvrdiť, že všetkých) slovenských prekladateľských agentúr a celková situácia na tomto trhu sú dnes tým vypuklejšie a alarmujúcejšie, čím viac v modernom svete naberá na váhe význam neliterárneho prekladu. Zásadných ťažkostí, ktoré tento paradox spôsobujú, je niekoľko – schematicky by sa dali zhrnúť asi takto: potreba a dôležitosť prekladov v medzinárodnej komunikácii narastá – prekladateľov a obchodníkov s prekladmi nekontrolovane pribúda – dôraz na kvalitu prekladateľskej produkcie sa síce nahlas deklaruje (najčastejšie z reklamných, ale aj byrokratických dôvodov), no skutočnosť je celkom iná – a, napokon, klientov, ktorí dokážu spoľahlivo rozlíšiť, či kupujú skutočný preklad alebo len akúsi ponášku naň, nie je – žiaľ! – zďaleka toľko ako ľudí, ktorí hravo rozoznajú audi od trabanta alebo nabrznuté mlieko od čerstvého. V tomto poslednom, teda v povahe prekladateľského „tovaru“ a v tovaroznalectve tohto druhu vidím len ťažko (ak vôbec) riešiteľný problém – je to stav, ktorý sa len tak ľahko nezmení.

Čo sa však riešiť možno dá – či dalo by sa, keby bola vôľa – je nový „geniálny“ nápad niektorých agentúr, ktoré si vymysleli presne toto: „NOVINKA – s potešením vám oznamujeme, že sme ponuku služieb rozšírili o úradné preklady (tzv. súdne preklady) s pečiatkou bez sprostredkovateľskej prirážky v kombinácii slovenčina a jazyk anglický a nemecký“ (citované z internetu). Táto dojemná novinka (už som ju spomenul v predošlej časti – len sám som za posledný mesiac dostal tri ponuky tohto žánru), ktorú si určite vymyslelo viacero agentúr v približne rovnakom čase a ktorá organicky nadväzuje na trend, ktorý som tu zbežne načrtol, v nijakom prípade neznamená, že agentúra bude úradné preklady predávať bez sprostredkovateľskej marže – to je jednoducho hrubá reklamná lož. Už som sa o tom zmienil vyššie: v skutočnosti to v praxi znamená asi toľko, že agentúra si zoženie úradných prekladateľov, ktorí pravdepodobne nemajú veľa práce a sú teda ochotní pracovať aj za zderskú odmenu, hlboko pod tarifami znaleckých (prekladateľských) úkonov stanovenými vo Vyhláške MS SR 565/2008 … o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Agentúra potom klientovi preklad síce predá za tarifnú cenu akoby „bez marže“, no sám nešťastný prekladateľ z tejto odmeny uvidí v dobrom prípade čosi vyše polovice, v horších prípadoch ešte menej ako tretinu. K akým pracovným výkonom potom takéto odmeny prekladateľov stimulujú, a aké preklady odovzdávajú, to sa akosi nedá spoľahlivo zovšeobecniť – ale videl som už aj taký výkon úradného prekladateľa, ktorý mal zo deväť strán a prekladateľ ho dokázal „sfúknuť“ od rána do skorého popoludnia. Áno, presne tak ten text aj vyzeral. To sa v blogu ani nedá dosť dobre komentovať…

Stav, ktorý dnes prekladateľské agentúry týmto marketingovým vynálezom nastoľujú, sa dá riešiť – nie síce ľahko, ale každopádne dá – prinajmenšom dvoma spôsobmi: buď legislatívne (videli ste už agentúru, ktorá by explicitne obchodovala s notárskymi úkonmi? ja nie) alebo tak, ako to predviedlo ono Združenie úradných prekladateľov, ktorým som tieto poznámky začal. A preto sa ešte raz hlásim k ich profesionálnej solidarite, hoci si myslím, že naše remeslo a jeho produkcia dnes trpí oveľa viac a komplexnejšie než len výskytom predražených a nekvalitných služieb prekladateľských agentúr. Oni to ale určite dobre vedia aj sami.

Peter Gomolčák
(blog na http://gomolcak.blog.sme.sk, 9. októbra 2009)



Pocitadlo.sk



113 komentárov O devalvácii prekladateľského remesla

  • kolega

    Pan kolega,
    zaujimave je, ze z clenov toho „združenia úradných prekladateľov“, ktorym sa tak v uvode clanku nadchynate, sa na tento portal neprihlasil ani jediny! (tusim).
    Cele slavne zdruzenie ako vzniklo (ak vobec cosi take niekedy realne existovalo), tak aj vydochlo. Bola to bublina, nic viac.
    Tento vas napad sa mi ale paci…. Preto som aj tu.

    • Miroslav Spisiak

      Vazeny pan “kolega”,
      ziadne “zdruzenie” formou pevnej organizacie sa nezalozilo a preto nemohlo ani “vydochnut”.
      Faktom je, ze vsetci nereagujeme na vsetko co sa tu zverejnuje. Neznamena to vsak, ze tu nie sme. Mozno – ako ja – mame plne ruky prace. Aj vdaka tomuto “zdruzeniu”.
      Srdecne
      M. Spisiak
      P.S.: Prosim, nereagujte na tuto moju reakciu. Mam naozaj prace nad hlavu a terminy tlacia.

  • Perlička (PF)

    Dobrý deň. Agentúry sú obrovská téma (sú aj dobré – zopár výnimiek naozaj existuje). Ale hlavne je to o nás, prekladateľoch a tlmočníkoch a o tom, ako si vážime svoju prácu a seba, ako sa vieme ohodnotiť a ako dovolíme iným, aby hodnotili nás a našu prácu. Agentúra nie je pán a my nie sme poddaní, sme partneri, my bez nich vyžijeme, oni nás potrebujú, veď z nás žijú a napriek tomu určujú podmienky. A čo je najhoršie, vždy nájdu niekoho, kto sa zľakne keď naňho urobí agentúra „bu bu bu“ a „nevezmeš ty, vezme druhý“. O kvalite sa v podstate ani nedá hovoriť a pritom by mala byť najdôležitejším kritériom. Žiaľ, túto úlohu má cena a to je tragédia. Platí to o „obyčajných“ prekladoch a aj o súdnych. Tie druhé sú však o čosi špecifickejšie a myslím si, že tam agentúry nemajú čo robiť, podľa mňa nie je v súlade ak agentúra (alebo ktokoľvek okrem autora súdneho prekladu) hotový súdny preklad predáva ďalej. Rovnako tak zákon 382 určuje aj ceny a aj všetky ostatné podrobnosti a náležitosti. Určite poznáte ten neslávne známy mail od agentúry Aspena, v ktorom ponúka o.i. uskladnenie bianco doložiek prekladateľom (kto nevie o čom hovorím, prepošlem). Keď som ich upozornila, že je to navádzanie na konanie v rozpore so zákonom, tak mi oznámili, že „v tomto prípade uprednostnili iných prekladateľov“. To znamená, že sú ľudia, ktorým takéto konanie nevadí, súhlasia s tým. Takže, bohužiaľ, nie je to (iba) o agentúrach, je to v prvom rade o nás. Žiadna agentúra by nikdy nikoho „nenahovorila“ na nič, keby nechcel a nesúhlasil s podmienkami. Je to o tom, ako a nakoľko máme úctu voči sebe, svojej práci, ako si vážime seba a svoju prácu, svojich kolegov, profesiu, je to o morálke. Nikto s tým neurobí nič okrem nás, je to na nás, musí to byť v nás, stavovská hrdosť, za poctivú prácu sa nebáť pýtať adekvátnu plácu a postaviť sa za seba a za svoj názor, musíme aj vzdelávať klientov (privátna aj verejná sféra), agentúry, mládež, kohokoľvek kto má záujem, skrátka každého a všade. Nepredávame autá ale svoje vedomosti, znalosti, skúsenosti. Je to na dlho, tak trochu aj boj s veternými mlynmi, ale ak to budeme robiť dôsledne, vytrvalo a spolu, určite vyhráme. Netreba sa báť, určite to prispeje aj k vyčisteniu trhu, najsilnejší a najlepší určite prežijú. Čo nás nezabije to nás posilní. Ja som optimista. Neustále všetko vysvetľovať, nevzdávať „boj“. O tom „združení“ som doposiaľ nepočula, ale SAPT existuje tiež dlho a viem, že sú tam ľudia, ktorí majú záujem niečo v tejto veci robiť, a aj už konajú. Určite radi vysvetlia, poradia, Treba sa spojiť a keď sa spojíme, tak sa nám určite podarí pozdvihnúť našu profesiu. Krásne dni.

    • RB

      Kolegyna, mate uplnu pravdu, vystihli ste to velmi presne. Kedze aj ja som optimista, „boj“ nevzdam. Kiezby takto rozmyslal kazdy z nas.

      • VERBA PEREGRA

        Vazeni a mili!
        Nikdy by mi nenapadlo, ze sa v mojom okoli odohrava akysi „boj“. Pracujem v agenture 8 rokov. Citam tu o nekvalite sudnych prekladov a nechapem… Ved ho vyhotovil jeden z Vas! Kazdy jeden preklad, i od sudneho prekladatela, sa u nas v kancelarii skontroluje, kym odide klientovi. A poviem Vam – casto je co opravovat! Pytam sa – kto kontroluje po Vas – jednotlivcoch?

        A to uz vobec nehovorim o nepresnom a zavadzajucom sposobe uctovania niektorych sudnych prekladatelov, kde sa nespravnym formatovanim (nasekanim znakov medzernikom) casto z jednej uctovanej stranky stanu dve … alebo sa jednoducho normostrany „zamenia“ za fyzicke strany a tak sa z jednej normostrany stanu tri fyzicke strany, ktore klient samozrejme zaplati. S mnohymi sudnymi prekladatelmi sme, bohuzial, prave pre toto skoncili spolupracu. Tu je blizsie info: http:// www. verba. sk/ uradne-preklady alebo tu: http:// www. verba. sk/ preco-agentura.

        Som presvedcena o tom, ze paradoxne moze byt preklad z agentury lacnejsi!

        A privysoke ceny v agenturach? Ze je to vec kazdej sukromnej firmy a dopytu po jej sluzbach tu rozoberat nemusime. Preco to trapi Vas, ked za svoju pracu dostanete riadne, podotykam podla zakona!, zaplatene, nechapem. Kladiem si otazku – aky je zmysel celej tejto kampane a co chyba tymto ludom, ked maju zo zakona! stanovenu vysku odmeny, a podla mojho nazoru nie malu. Kopu nesudnych prekladatelov, ktori su casto zdatnejsimi prekladatelmi, moze o takych honoraroch len snivat.

        Dakujem, ze ste sa precitali az sem!

        Eva Tetrevova
        VERBA PEREGRA

        • Peter Gomolčák

          Premýšľam tak o tomto najnovšom príspevku, uvažujem, či je vlastne na čo racionálne odpovedať… Čítam znova a znova a vidím: veď vlastne tieto agentúry (alebo aspoň tie, o ktorých píše pani Tetrevová… Tetřevová?) dokážu
          – aj zaplatiť úradným prekladateľom vyhláškou stanovenú odmenu
          – aj vyhotoviť kvalitnejší preklad, pretože disponujú redakčným aparátom
          – aj „paradoxne“ dodať takýto preklad klientovi lacnejšie

          Podľa všetkého teda dokážu slušne zaplatiť aj iným (neúradným) prekladateľom, „ktori su casto zdatnejsimi prekladatelmi“, aj utiahnuť réžiu „kontrolórov“, ktorí preklady „kontrolujú“ – a pritom ešte vždy pripraviť lacnejší preklad.
          No verili by ste tomu?
          Ja si myslím, že tu nevyhnutne ide o ekonomický zázrak.

          Obávam sa, že pani T. si dosť dobre neprečítala, o čom táto „kampaň“ (ktorá, pravdaže, nie je nijakou kampaňou) je a o čo tu ide.

          • Amehr

            Brilantná odpoveď, pán Gomolčák.

          • pridávam sa, vynikajúca odpoveď…

            Ja som sa zas pozastavila nad tým, že táto agentúra má vo svojej sekcii venovanej úradnému prekladu túto vetu: „stále platí, že sa cena účtuje podľa počtu NORMOSTRÁN (teda 30 riadkov, každý po 60 úderov), nie podľa počtu fyzických strán“.

            Ani som nevedela, čo na to napísať.

          • VERBA PEREGRA

            Bola som velmi zvedava, ako nalozi admin s mojim prispevkom. Nesklamal 🙂
            Ziaden ekonomicky zazrak – len dennodenna robota…

            Prajem vela uspechov!

            Eva Tetrevova
            VERBA PEREGRA

            • blues (EV)

              … Vy si však neuvedomujete takpovediac jadro veci, milá pani Tetrevová .. tu ide o to, že agentúry tým, že sprostredkúvajú úradné preklady, pravdepodobne porušujú zákon … vykonávanie úradných prekladov nie je podnikanie a je veľmi pravdepodobné, že takýto úradný výkon ani nesmie byť predmetom nejakého kupčenia .. agentúra jednoducho nemá čo ponúkať dodávanie úradných prekladov … zrejme je najvyšší čas začať zákonnosťou tejto časti podnikania prekladových agentúra celkom vážne zaoberať … prečo neponúkate aj sprostredúvanie napríklad znaleckých posudkov .. veď vecne podlieha ich vyhotovovanie tomu istému zákonu ako úradné preklady …. ste schopné (agentúry) sa nad tým zamyslieť … myslím, že dozrel čas na predloženie niekoľkých vážnych podaní príslušným orgánom ….

              • VERBA PEREGRA

                1. Nekupcime, ale sprostredkujeme.

                2. … „pravdepodobne porušujú zákon“ (2 riadok prispevku), ale „agentúra jednoducho nemá čo ponúkať dodávanie úradných prekladov“ (5 riadok prispevku)
                Tak ako? Pravdepodobne, alebo jednoznacne nie?

                3. …“dozrel čas na predloženie niekoľkých vážnych podaní príslušným orgánom“ – vyhrazky? podobne zufalstvo ako si robit reklamu ohovaranim konkurencie, o ktorej praci mimochodom nemam ani sajn…

                • Ad bod 2 Vašej repliky, pani Tetrevova:
                  Podla mojho nazoru jednoznacne nie, teda pri sprostredkovani uradnych prekladov agenturami jednoznacne dochadza k porusovaniu zakona.

                  Skuste nam vsetkym vysvetlit, ako riesite Vy a Vasi spolupracovnici – uradni prekladatelia otazku ZADAVATELA uradneho prekladu – tak, aby bolo vsetko v sulade so zakonom. Kto figuruje ako zadavatel v hlavicke ci „kosielke“ uradneho prekladu, ktory Vam taky uradny prekladatel pre Vasho klienta vyhotovi? Ste zadavatelom Vy – alebo Vas klient?
                  A koho pise takyto uradny prekladatel ako zadavatela do svojho dennika? Vas, sprostredkovatela – alebo skutocneho zadavatela, teda Vasho klienta.
                  Ak prekladatel kamkolvek napise Vas, nie je to v poriadku, pretoze Vy v skutocnosti nie ste zadavtelom a pouzivatelom daneho prekladu (je to pre Vas len tovar, ktory kupite a predate dalej – co je zasa proti litere zakona, ktory hovori, ze znalecka cinnost nie je podnikamim). Ak prekladatel napise, ze zadavatelom je skutocny klient (Vas klient), mal by preklad aj vyuctovat skutocnemu zadavatelovi (cize Vasmu klientovi) – to ale akosi dost dobre nejde, pretoze skutocnemu zadavatelovi uctujete Vy, nie prekladatel.

                  Je tu kazdopadne niekolko bodov, o ktore by sa podanie, o ktorom hovori kolega „blues“, mohlo opriet uz len po zbeznej pravnej analyze existujuceho stavu.

                  • VERBA PEREGRA

                    Podla toho co pisete, by som nemohla dat prelozit ani rodny list mojho 5 mesacneho syna…musel by si skocit za prekladatelom sam…

                    • Tým ste ešte raz dokázala, že neviete ani viesť vecnú diskusiu. Keď sa až tak považujete za agentúru, ktorá ozaj vie čo robí, tak by ste mala vedieť, že zákonná zástupkyňa syna ste Vy, lebo on nie je ešte právne spôsobilý.
                      Zatiaľ som sa nechcel vmiešať do tejto diskusie, ale teraz sa mi zdá tak trochu pritiahnutá za vlasy. A ja vlastne neviem, či náhodou nechcete iba provokovať.
                      Čo sa týka spolupráce s agentúrami musím žiaľ potvrdiť, že čestnosť je pre väčšinu z nich totálne cudzím slovom. Pretože cenu predaja prekladu často nemôžu zvýšiť, tak sa snažia nemožnými klauzulami znížiť cenu nákupu, aby ich obchodné rozpätie bolo čo najväčšie, a to žiaľ väčšinou na úkor kvality.
                      Väčšina z nás prekladateľov má svoje skúsenosti a našťastie existujú ozaj čestné výnimky, ktoré samozrejme potvrdzujú pravidlo.

                    • VERBA PEREGRA

                      Vas sposob vykania mi trosku trha zily, ale skusim to predychat…
                      Add vecnost diskusie: Uviedla som zly priklad. Nedocenila som, ze ludia, ktori sudia a odsudzuju na zaklade svojich domnienok a predpokladov sa, samozrejme, chytia uplne prvoplanovej banality, teda ze ide o dieta, ktore nie je sposobile vykonavat pravne ukony. Lapidarnym prikladom som len chcela naznacit, ze podla Vasej teorie by sa zadanie uradneho prekladu viazalo vylucne na tvorcu dokumentu alebo jeho vlastnika, alebo ja vlastne ani netusim, KTO je podla Vas tym, kto moze preklad ziadat…
                      Add cestnost agentur) Mozete mi, prosim, konkretne opisat jednu „nemoznu klauzulu“, ktoru vyuzivaju agentury pri sudnych prekladoch, aby znizili cenu nakupu? A pozor, co je este zaujimavejsie – ktora ide na ukor kvality.
                      Add Vasa posledna veta) Som presvedcena, ze existuje vacsina agentur, ktore su na hony vzdialene Vasim opisom, a prave preto ma Vase prispevky rozhorcili natolko, ze som sa rozhodla reagovat. Tak ako medzi suradnymi prekladatelmi sa najdu cierne ovce, najdu sa zrejme aj medzi agenturami. Ale znevazovat preto celu mnozinu?? To nepatri na takuto stranku, ale dakde do diskusie v bulvarnom platku…

                    • miskafi

                      Dobrý deň, je to skutočne tak, že čierne ovce sú na oboch stranách. Konkrétne Vaša agentúra podľa mojich skúseností nezdiera prekladateľa. Ale bohužiaľ je na trhu neúrekom agentúr, ktoré sa odvážia žiadať si za úradný preklad 8 eur za 1 normostranu a to bez okolkov. Je ich nespočet. Medzi takými agentúrami poznám aj agentúry samotných úradných prekladateľov (niektorých bývalých úradných prekladateľov), čo ma hnevá ešte viac, pretože práve tí by mali mať predstavu, o čom táto robota je! Je zaujímavé, že nikto nepovie klientovi, aby šiel na úrad, keď si prihlasuje auto a tam si žiadal zľavu za poplatok pri prihlásení vozidla. Prečo by si mal práve úradný prekladateľ odniesť znižovať ceny a znevažovanie jeho práce? Ako som však napísala, Vy nepatríte (aspoň podľa mojich skúseností) medzi tzv. „zdieračov“ a ako ste tiež napísali, sú agentúry a sú „iné“ agentúry. Uznávam, že každá korektúra prekladu je dobrá a aj kôň má štyri nohy a predsa sa potkne. Takže ak agentúra v rámci svojej provízie dodá klientovi pridanú hodnotu (prekontroluje preklad ešte raz) a klient je ochotný za tú pridanú hodnotu zaplatiť, nie je o čom diskutovať. Mnohé agentúry si zoberú 120% navrch za zdvihnutie telefónu a napísanie 2 mailov. Tak toto sú tie „iné“ agentúry.

                    • VERBA PEREGRA

                      Pri poziadavke znizenia ceny ide (teda aspon zo strany nasej agentury) vylucne o konkurencieschopnost v tom-ktorom pripade. To, ze Vam agentura zakazku nezada a posle inemu prekladatelovi, nemozete brat ako natlak. Takto isto to funguje u nas s nasimi koncovymi klientami. Jednoducho idu „o dum dal“, kde im daju nizsiu cenu.
                      Ak je pravda, co pisete (8,-/ns), je na Vasej slobodnej voli, ci ponuku prijmete. Ale zase – pokial by ste mali mesiac sediet s vylozenymi nohami…preco nie? Aspon tak to vidim ja, ale mozno sa mylim…
                      No a ked ste si isti, ze Vam agentura zaplati 8,-/ns a vypyta si 30,-/ns od klienta, to je silna kava. Ale – je to naozaj tak?
                      Ide mi o to, aby medzi uradnymi prekladatelmi fungovala samoreflexia. Mam svoje skusenosti a viem o com hovorim.

                    • EH

                      Obavam sa ze prave ste „kapli bozskou“ – je to presne natlak a nic ine, ak chcete skryty – ci ak volba tak taka Sofiina. Hlavne ak neodide klient lebo ak odide prekladatel nahradi ho iny sam a rad lebo mesiac co mesiac musi platit odvody a vyrabat na svoj dochodok a na ucty … Takze „slobodne“ pritakne. Vsetci moji kolegovia ktori robia za nizke a super nizke ceny argumentuju prave tymto – ba dokonca su na takuto konkurencieschopnost natolko zvyknuti ze su schopni podkopnut aj cenu kolegu ktory im dohodi pracu na ktoru nema volnu kapacitu.
                      Konkurencieschopnost agentury zavisi tak ci tak od know-how jej dodavatelov ktore by malo byt DOSTOJNE odmenene. Aj klienta treba vychovavat. Aj on ide s cenami hore, tak preco ma byt praca prekladatela 10 rokov za tu istu cenu. Sprostredkovatelovi je vsak jedno k comu si prirata svoju proviziu ci k desiatim alebo dvadsiatim euram
                      Udajne marza nad 20% je v rozpore s etikou podnikania. Prax je vsak krat 2 plus DPH u tych najvacsich a najdrzejsich vykoristovatelov. Cize etika podnikania a moralka dodavatelsko-odberatelskych vztahov. Smiesne pojmy,ze?

                    • miskafi

                      Presne také agentúry som mala na mysli: prekladateľ dostane napr. 8 eur / 1NS a agentúra 30 eur od klienta a bohužiaľ za nič. Skutočne ich je veľa, až by som povedala, že toto číslo rastie. Ako som písala, ak si agentúra pripíše rozumné percento navrch, tak nemám nič proti. Ale zaplatiť prekladateľovi takúto nehorázne nízku cenu… prepáčte!! Za úradný preklad nesie zodpovednosť prekladateľ a nie agentúra!! stále by ma zaujímalo, ako agentúra rieši otázku mlčanlivosti, ako som písala vyššie.

                    • Nuz, pani Tetrevova,
                      presne o tomto, o com pisu tu horevyssie moje kolegyne, je ten „boj“, o ktoreho existencii by vam nikdy nic nebolo ani napadlo.

                      Som rad, ze to kolegyne napisali tak, ako to napisali – a ze sa nemusim opakovat, pretoze zhruba o tom istom je cely moj blog na zaciatku tejto stranky.

                    • pekres

                      Vlastne neviem, o čo Vám ide. Veľmi obhajujete agentúry, medzi ktorými je veľa (ak nie väčšina) čiernych ovcí, ako všetci vieme. Tvrdíte, že Vaša agentúra taká nie je, ale ako keby ste si všetky naše dôvody brali osobne.
                      Spôsoby práce agentúr, pre ktoré je obchodné rozpätie hlavným bodom pozornosti sú napr.
                      – prosikať o urýchlený preklad 3 strán a keď na to naletíte, zistíte, že preklad má síce 3 strany, ale husto popísané s najmenším možným písmom a vo svojich „obchodných“ podmienkach majú, že 50% odpočítajú za neskoré dodanie;
                      – chcú Vám nanutiť zmluvu, v ktorej nájdete klauzule, podľa ktorých všetky Vaše formulácie sa stanú vlastníctvom agentúry alebo nesmiete pracovať pre iné agentúry a pod. – v opačnom prípade hrozia veľkými pokutami;
                      – alebo už spomenuté zverenie doložky a pečiatky, pri ktorom úradný prekladateľ už nemal kontrolu nad prípadným zneužívaním.
                      To všetko robia agentúry a ak Vaša to nerobí, tak klobúk dole. Aj ja spolupracujem s agentúrami, v ktorých také spôsoby sú pod pásom, ale nikdy by som kvôli tomu nezačal obhajovať prácu všetkých agentúr.

                    • Amehr

                      Prosim Vas, clovek nemusi byt psycholog, aby z vasho utoku na pana Pekresa(ktory si v komunikacii s vami dovolil zabolkat; treba si vsak uvedomit, ze prispevky na toto forum nie su uradne preklady, ale volna komunikacia)vycitil vas skutocny postoj k uradnym prekladatelom. Vsadim 100 euro, ze vo svojom portfoliu prekladatelov nemate ani jedneho, ktory by vam urobil aktivny preklad do nemciny tak kvalitne ako native, ktoreho sa tu pokusate zosmiesnit. Mozno bude lepsie ak sa namiesto provokacii na tomto serveri budete dalej venovat „poctivemu“ sprostredkovavaniu uradnych a dalsich prekladov.

                    • Amehr

                      …or rather „stavim 150 euro“

                    • pekres

                      Ďakujem

                    • Ak by Vasa agentúra bola zákonným zástupcom alebo poručníkom Vášho klienta – tak, ako Vy ste zákonným zástupcom svojho syna – potom by to určite bolo v poriadku, môžete sa spoľahnúť.

                    • Ach, pardon, neskoro som zaregistroval, že moju odpoveď už predo mnou vyslovil aj pán kolega Kresse.
                      Takže som len zduplikoval, ale nebolo to zámerne.

                  • miskafi

                    Dobrý deň, nechcem obhajovať nikoho, ale sú aj svetlé výnimky medzi agentúrami a s niektorými spolupracujem aj ja, predovšetkým tie, ktoré akceptujú moje ceny. Po konzultácii s mojou známou právničkou nie je protizákonné, ak je zadávateľom prekladu agentúra. U znalcov to môže byť realitná kancelária, aj keď sa znalecký úkon vypracúva v prospech inej osoby – klienta realitnej kancelárie. Sú aj prípady, kedy je zadávateľom prekladu napr. rodného listu advokát klienta, ktorý pre svojho klienta zabezpečuje aj iné úkony. V zásade by mal byť zadávateľom úradného prekladu jeho objednávateľ a ten by ho aj mal zaplatiť; táto osoba by mala v denníku vystupovať ako zadávateľ. Toľko si aspoň myslia niektorí právnici. Dúfam, že sa nemýlia 🙂

                    • MK

                      Asi to súdno-prekladateľskú obec nepoteší, ale Vaši právnici sa určite nemýlia. Nie je to možno správne, ale nezákonné to iste nie je. So VŠETKÝM sa dá obchodovať. Určite – klientom prekladateľa je agentúra. Je preto potrebné uvádzať ako objednávateľa prekladu agentúru, nie jej zákazníka. Problém môže vzniknúť, ak prekladateľ potrebuje niečo prekonzultovať so zákazníkom agentúry. Tam to môže byť tak trocha „na dlhé lakte“. Ani ja nikoho nechcem obhajovať, ale poznám niekoľko agentúr, ktoré poznajú , rešpektujú metódu výpočtu rozsahu prekladu vykonávacej vyhlášky k zákonu o súdnych, dokonca akceptujú aj prekladateľove ceny a sú korektné. Také agentúry skutočne existujú, nesnažia sa s prekladateľom „vypiecť“. Tie odvádzajú prácu, ktorú verejnosť asi potrebuje, pretože ju CHCE. Tie ostatné existujú preto, že im to dovolia prekladatelia, ktorí akceptujú také praktiky niektorých agentúr, ktoré nemajú čo robiť s dobrou obchodnou praxou.

                    • Pozrite sa, Miška aj kolegyňa MK – ja som zasa hovoril s právnikmi (prijamenšom dvoma takými), ktorým sa spôsob, akým agentúry, ktoré nie sú ani orgánmi štátnej či verejnej správy ani zákonnými zástupcami svojich klientov, „zadávajú“ úradné preklady a vôbec spôsob, akým s týmto „artiklom“ obchodujú, vidí byť pofidérny (tak sa nám to tu zrejme javí mnohým), ale aj právne napadnuteľný. Proste to nie je v súlade so zákonom.
                      Pravda – ak sa stretnú traja právnici, máme hneď aspoň štyri právne názory…. Žiaľ.

                    • miskafi

                      To máte absolútne pravdu! Keď som bola na školení odborného minima, kde nám prednášali traja právnici o našom prekladateľskom a tlmočníckom zákone, dvaja z nich si v tej istej otázke doslova protirečili (obaja boli z MSSR). Takže určite aj v tomto sprostredkovaní agentúrami môže byť háčik. Akurát, že kým to niekto niekde nepodá ako seriózny, pádnymi argumentmi podložený návrh, nespraví sa s tým nič.

                • blues (EV)

                  … ako vyhrážky, prosím vás …. veľmi jednoduché podanie na príslušný orgán o preskúmanie, či knkrétnym konaním prekldadových agentúr nedochádza k porušovaniu zákona … v prípade podozrenia je to dokonca obyčajná občianska povinnosť a aj základné právo …

            • MK

              Vážená pani Tetrevová
              Ak ide o súvislý text, ako napr. Zmluva, prepočíta sa na NMS a to, žo je za desatinnou čiarkou je vlastne načatá nová strana, takže sa to pripočíta. Pokiaľ prekladaný dokument pozostáva z dokladov, ktoré vystavili rôzne osoby (fyzick a/alebo právnické), počíta sa vlastne každá načatá strana. Ak to Vaša agentúra robí ináč, vykorisťuje prekladateľa. A dosť pochybujem, že ak to „Váš“ prekladateľ predá Vašej agentúre prepočítané na NMS, že to nepredáte klientovi tak, ako som popísala vyššie, čiže ako X načatých strán. Len tak môžete tou „dennodennou robotou“ dosiahnuť ten „ekonomický zázrak“. Tak to robia mnohé agentúry, ktorých telefónne čísla nevymazávam z pamäti svojho telefónu len preto, aby som neodpoveala, ak volajú. Nebudem menovať – netreba, pretože každý si vyberá svojich spolupracovníkov podľa vlastných kritérií.

              • VERBA PEREGRA

                Ak ide o súvislý text, ako napr. Zmluva, prepočíta sa na NMS a to, žo je za desatinnou čiarkou je vlastne načatá nová strana, takže sa to pripočíta.

                … a toto bude zrejme lingvisticky zazrak 🙂

                • MK

                  Milá VERBA PEREGRA
                  Váš argument je pritiahnutý za vlasy, až je SMIEŠNY, a to trvalo 24 hodín, než ste naň prišli. Aby ste tomu rozumeli, napríklad ja osobne klientovi presah za desatinnou čiarkou (do 0,4 NMS) niekedy nepočítam a niekedy počítam ako celú stranu. Závisí to od náročnosti prípadu (súrnosť, náročnosť na úpravu či presnosť, odbornosť), čo sú veci, na ktoré prekladateľ má nárok v príplatku, ktorý mu ale OBZVLÁŠŤ agentúry (akou je očividne aj Vaša) neplatia. Musíte uznať, že za to všetko cena jednej (necelej) NMS nie je veľa. 0,5 NMS a viac je normálne, o tom nediskutujem. Vyhláška o cenách tu hovorí jasne. A ešte hovorí jasne, že cena je dohodou, takže keď neplatí jedno, platí druhé. Vám asi uniká, že tvorcom ceny je AJ prekladateľ, nielen “dennodenne pracujúci” majitelia agentúr.
                  Napísala som to ešte raz s kliknutím na Váš odpoveď priamo k Vášmu príspevku, lebo adminstrátor ma upozornil, že možno ani o pol metra nižšie diskusiu čítať nebudete. Tak snáď teraz to bude na svojom mieste…

                  • VERBA PEREGRA

                    Reagovat som nechcela, to je fakt. Ale ani nie tak kvoli umiestneniu…

                    Je totiz absurdne

                    … predpokladat, ze som 24 hodin rozmyslala nad odpovedou na Vas prispevok.

                    … dokonca „ocividne“ byt presvedceny, co ako agentura platime a co nie, ked ani len netusite, ako vyzeram a ci nie som chlap, nie to este, co prekladatelom platime.

                    (Na margo odbornosti… A co je podla uz odborne a co nie?? Presne na toto som narazala v mojom uplne prvom prispevku.)

                    A na zaver mozno male prekvapenie – nase ceny sa VZDY odvijaju od toho, co povie prekladatel!

                    • MK

                      Verba Peregra
                      Pred časom som sa takemtr s pocitom studu kolegom priznala, že spolupracujem s agentúrami, a to vlastne preto, že som sa chcela zastať tých s dobrou obchodnou praxou: rešpekt voči „dodávateľovi“ a jeho práci. Svojimi príspevkami vlastne robite agentúram (tej Vašej určite) medvediu službu. Vyzerá to tak, že Vaša práca by bola úžasná, keby nebolo tých prekladateľov… Napriek všetkému sa opäť zastanem tých agentúr, ktoré si vážia prácu iných a správajú sa k jej dodávateľom s náležitou úctou: toto tu nie je o nejakej abstraktnej spoločnosti, abstraktnom zdravotníctve, abstraktnom školstve, abstraktných agentúrach – je to O ĽUĎOCH. Vždy a všade.

                    • miskafi

                      Absolútna pravda 🙂

            • Amehr

              My prekladatelia sme naopak v zásade špekulanti, pani Tetřevová. Na týchto stránkach sa ale výnimočne zišli ľudia, ktorým najviac času zaberú špekulácie ako text čo najlepšie preložiť.

          • miskafi

            Ešte by ma celkom zaujímalo, v prípade agentúr, ako riešia pri sprostredkovaní a korektúre úradného prekladu otázku zachovávania mlčanlivosti. O niektorých agentúrach viem, že to majú minimálne v obchodných podmienkach zakotvené. Nie som si však istá, či si je každá agentúra vedomá tejto povinnosti.

            • alenaj

              mna by zaujimalo, aki korektori pracuju pre agentury. Len jazykovi? Alebo aj odborni? Ake zasahy robia do textu? Kto je potom tvorcom vysledneho produktu a kto je zan zodpovedny?

              • miskafi

                Pochybujem, že odborní (ak, tak asi vo veľmi málo agentúrach), skôr jazykoví, ale aj tak pri úradnom preklade by musel akékoľvek zmeny v úradnom preklade odsúhlasiť úradný prekladateľ. Inak to možné podľa mňa nie je.

  • Maxine

    Pan Gomolcak,
    pred casom som Vam telefonovala a upozornila na to, ze ten citat o rozsirenych sluzbach a uradnych prekladoch ste zobrali z nasej stranky. Rovnako som Vam vysvetlila, ze JA som uradna prekladatelka a ze NEJDE o marketingovy tah. Jednoducho si agentura neberie proviziu, kedze preklad vykonavam osobne a som zaroven jej spolumajitelom. Chapem Vas boj s agenturami a nespravodlivostou, ale skutocne sa snazim robit veci podla najlepsieho vedomia a svedomia. Este raz by som Vas chcela poprosit, aby ste ten citat odstranili. Nepriamo ma obvinujete, ze zo zufalstva pracujem pod cenu. Na zelanie uverejnim uvediem nazov agentury aj moje meno.

    • Peter Gomolčák

      Dobrý deň želám,
      viem, že ste mi telefonovali (teda, že ktosi mi volal v takejto veci)… Citát z blogu na Sme už v nijakom prípade neodstránim, to nie je v mojej moci… Z tejto kópie ho na Vaše požiadanie odstrániť môžem (vybodkujem ho napríklad), ak mi presne napíšete, o ktorý citát ide… Dobre? (Nespomínam si už totiž presne a tých citátov zo stránok agentúr je tu viacero).
      Odcitujte mi to presne aj s diakritikou, aby som to našiel…
      Ďakujem.
      PG

      • Maxine

        Dakujem za ochotu, pan Gomolcak,
        kedze to zo Sme nejde, odstranili sme si to zo stranky my. Mozno som bola v tomto pripade jesitna, ale vseobecne Vasu snahu o nastolenie akehosi poriadku naozaj chapem a podporujem…
        Dakujem este raz.

        • Za málo, pani kolegyňa…
          Ak ho teda nechcete citovať tu, pošlite mi ho do mailu, prosím… Ja ho síce asi nájdem aj tak, ale viac sa pri tom napracujem a ani tak nebudem mať úplnú istotu, že som odstránil presne to, o čom píšete (a nechce sa mi to po sebe celé znova čítať).

  • Andy

    Výborný článok, pán Gomolčák, bravo!

  • MK

    Rada by som sa vrátila k úvahe o tom, kto na tomto trhu „kazí ceny“. Rozhodne v prvom rade my, prekladatelia. Z akých pohnútok to kto robí, neviem, len sa domnievam, že sú to tí, ktorí si „popri riadnom pracovnom pomere privyrábajú“ a nevedia, čo to obnáša touto prácou „sa živiť na plný úväzok“. Dôvod, pre ktorý si to myslím, uvediem: dnes som mala 3 (!) telefonáty s požiadavkou na preklad. Napospol išlo o diplomy a vysvedčenia. Pochopiteľne, chceli vedieť cenu. Vzhľadom k tomu, že išlo o študentov, bola som ochotná „urobiť cenu“ XX EUR (agentúry mi platia viac). Povedali, že ešte skúsia, či im to niekto nedá lacnejšie a – neozvali sa! Za aké ceny vlastne sa „predáva“ takáto práca? Nový zákon o súdnych spolu s vykonávacou vyhláškou so sadzobníkom bol asi zbytočný, keď sem rovnako dobre mohli zostať pri starej cene, ktorá bola máličko nižšia ako 10 EUR (250 SKK)! Keď človek prekladá rôzne zmluvy a rozsudky, apod., tak skutočne preklad Diplomu, apod., je akousi oddychovkou , a trochu možno aj kompenzáciou za robotu na dokladoch o ktorých je len ťažko povedať, či sú dobre/viac ako dobre/menej ako dobre alebo ako zaplatené… Murár bez mihnutia oka pýta za hodinu práce 15-20 EUR. A každý mu ich dá! Koľko stojí vymaľovať byť?! Strana prekladu trvá podľa potreby, nie podľa rozsahu (1800 znakov s medzerami).
    Prosím Vás, máte také isté alebo podobné skúsenosti? Koľko súdny vlastne môže chcieť dokument (Diplom, Dodatok k diplomu, apod.), aby sa necítil ako „nenažranec“?

    • blues (EV)

      .. ja vykonávacej vyhláške rozumiem tak, že tých 600 Sk bolo urcenych ako maximalna cena v pripade statnych organov a dalsich verejnych zadavatelov, inac cena dohodou (cize aku si kto vyboxuje, taku ma) … ale aby som sa vratil k vasej otazke .. mozno vas upokoji, ze ja napriklad robim studentom a podobnym zadavatelom prekaldy diplomov za XX eur za kus (a necitim sa pri tom ako nenazranec), to je vobec to minimum, za ktore sudny preklad urobim pre kohokolvek (hoci som jeden z tych, pre ktorych su sudne preklady bocnym prijmom; i ked cena namahy za dobry preklad mi je az privelmi znama, lebo pracujem ako prekladatel na plny uvazok)

      • MK

        Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Uspokojilo ma, že nie som nenažranec – už som mala o sebe pochynosti. ☺ Súdny preklad je úradný úkon – taktže aj pre minimálny text je nutné urobiť činnosti s tým spojené, a tie určite potrebujú aj istý čas. Jedna vec ma na Vašej odpovedi prekvapila (a nie ste prvý, kto to cenníkovú cenu za stranu takto interpretuje): prečo hranica 600 SKK by mala byť chápaná najvyšššia hranica (prečo by štát mal platiť najviac). Ak platí trhový mechanizmus (teda cena dohodou), tak dohodnúť sa dá smerom dole, ale aj HORE. Inak to (dúfam, že nielen podľa mňa) nie je cena dohodou, ale diktátom (zákazníka), čo sa mi nepáči… Viem, málokto je ochotný platiť také ceny, ale v autoservise sa ani len nezačuduje…

        • admin

          Kolegovia,
          vaše ceny som cenzuroval (zamenil som čísla za znaky X) – ak si želáte v tejto debate pokračovať, prejdite, prosím, do neverejnej časti diskusie. Ďakujem za porozumenie.
          -admin-

  • Lubica K

    KOlegovia, kde sa dá kúpiť kniha:Teodor Hrehovčík, Miroslav Bázlik – Súdny preklad a tlmočenie? ďakujem za radu, alebo by som si ju prekopírovala, Lubica K

  • Vážení kolegovia, ja ako živnstník a súdny prekladateľ v jdnej osobe len zopár poznámok.
    Ad agentúry.
    Treba si uvedomiť, že drvivá väčšina záujemcov o preklad ide v prvom rade do zemepisne najbližšej či „citovo najbližšej“ agentúry, čo je to najjednoduchšie.
    S agentúrami spolupracujem, musím im trochu pustiť perie, inak nič nezarobím, ale nie neprimerane.
    Pri úradných prekladoch som nekompromisný. Seriózne agentúry to pochopia. Aj keď aj jedna taká, ktorá inak úplne prijíma moje ceny, už odo mňa pýtala košieľku s doložkou a pečiatkou. Túto „ponuku“ som akosi prepočul a reč obrátil inde. Aspoň dovtedy, kým sa mi medzi sebou nedohodneme a proti „agentúram“ neudrieme. Lenže to chce našu vzájomnú spoluprácu a prediskutovať na riešenie tejto otázky.
    Otázka uvádzania agentúry ako „zadávateľa“ úradného prekladu je podľa môjho názoru diskutabilná. Úradný preklad je vždy určený na právne úkony, a je na pováženie, či komerčná agentúra je takým – nazvime to dôveryhodným – miestom (podľa mojich znalostí náš právny poriadok takýto inštitút zatiaľ nepozná), akými kedysi boli kláštory, a dnes by nimi mali byť (!) notári, advokáti, znalci, úradní prekladatelia, a podobne, ktoré by s prekldom určeným na právne úkony malo mať vôbec niečo spoločné, okrem obchodnej marže.
    Ad ceny.
    Dnes je pri výbere dodávateľa všeobecne, aj vo verejnom obstarávaní, určujúcim činiteľom cena, v našom prípade cena za preklad. Kto tie ceny tlačí dole, to by už mohlo byť predmetom všeobecnej diskusie, debaty a nakoniec zvady.
    Cena približne 20 eur za NS spúdneho prekladu nie je, žiaľ Bohu, cenou pevne stanovenou, ale podľa môjho názoru a právneho vedomia len cenou odporúčanou, pozri dôvodová správa k „nášmu“ zákonu. Z tohto dôvodu sme trochu slabí „v kramflekoch“ a výrazne slabší ako ntári. Tí ani agentúry nepotrebujú. To isté platí aj v prípade ceny stanovenej za vyššie overenie („leglizáciu“) prekladu. Ja si za vyššie overenie stanovujem podľa okolností cenu vyššiu, všetci vieme prečo.
    Keď odo mňa za úradný, či „súdne overený“ preklad pýtajú zľavu, zvyknem sa spýtať, či si aj u notára pýtaju zľavu. Notár sa pri svojich nemalých „pálkach“ vždy odvoláva na vyhlášku o notárskych poplatkoch. Ešte sa mi nestalo, aby to nespomenul! Tam sú ľudia ticho. O najmä „remeselníkoch“ ani nehovorím. Prekladanie bude asi veľmi ľahká práca, pretože prekladať sa dá aj piesok, a to z jednej kopy na druhú. Len neviem, ako sa definuje „štandardná lopata“ ako merná jednotka pri stanovení ceny.

  • Bez slov, 160 Kč, to je asi 6,67 eur….
    Dobrý den,
    Ano cenu za 1 normostranu máme za 160 Kč.
    S pozdravem,
    Hanzalová Tereza
    Překlady Ihned

    > ———— Původní zpráva ————
    > Od: Jan Kolnik
    > Předmět: Poptávka sluĹľby nebo cenovĂC nabĂ­dky
    > Datum: 10.10.2011 13:48:25
    > —————————————-
    > > Překlady – slovenština
    > Hledáme překladatele slovenského jazyka na dlouhodobou spolupráci. Živnost.
    > list podmínkou.
    > > Cena za 1 normostranu se pohybuje již od 160 Kč.
    > > Dobrý deň, ja som sa chcel spýtať, či to s tou cenou myslíte skutočne vážne?
    > Kolník>

    • blues (EV)

      . .jasne, ze to taketo agentury myslia uplne vazne, nema vyznam sa s nimi dohadovat, nieto este argumentovat … skoda casu .. taketo maily rovno mazem …

  • Krakovský

    Zdravím Vás, milí kolegovia,
    ideálne by bolo POSTAVIŤ SPROSTREDKOVANIE úradného prekladateľského úkonu nejakým spôsobom MIMO ZÁKON , , napríklad novelizáciou zákona 382 na argumente obsiahnutom v ňom samom, ŽE TÁTO ČINNOSŤ NIE JE PODNIKANÍM, , pričom agentúry si z nej urobili biznis , ,

    naporúdzi je azda argument, že súčasný stav je protiprávny tým, že AGENTÚRY občanovi úradný úkon predražujú, čím v zásade KUPČIA S ÚRADNOU PRÁVOMOCOU úradného prekladateľa a principiálne sa dopúšťajú korupcie , (čo je podľa môjho úsudku, nie som právnik, protiprávne)

    mimochodom , neviem, ako to majú notári, neviem, či ich činnosť môže sprostredkovane ponúkať nejaká podnikateľská organizácia , ak nie, mali by sme sa snažiť pre tú našu dosiahnuť podobný štatút, , , neviem takisto, ako to majú znalci, či aj ich činnosť je podobne devalvovaná a či u nich taktiež prebieha podobná diskusia, prípadne ich do takejto aktivity možno treba zainteresovať, ,

    • Krakovský

      hmm , ideologicky je to asi zdôvodniteľné, ale čím hlbšie sa nad tým zamýšľam, nadobúdam dojem, že v podstate zákon je dobrý, len jeho vynucovanie neexistuje, čiže možno ani netreba meniť zákon, ale skôr nejakú vykonávaciu vyhlášku, aby ten, kto poruší ustanovenie „o podnikaní“, bol potrestaný , , ak nad tým ale uvažujem ďalej, tak napriek tomu, že by to bolo sankcionovateľné, visí mi vo vzduchu ďalšia otázka, totiž kto by bol vykonávateľom, , akým spôsobom vynútiť od agentúr, aby nesprostredkovali túto činnosť, akou pákou, , , prípadne by to možno šlo urobiť tak, že postihnutým za spoluprácu by bol prekladateľ , ak by sa mu zistilo, že svoju činnosť predával agentúre, odobrala by sa mu licencia , , to by bolo asi najrozumnejšie, tým by sme sa sami prinútili nespolupracovať , , lenže, odpoveď znovu strieda otázka – akým spôsobom by sa to zisťovalo , keď prekladateľ do denníka uvedie namiesto agentúry klienta, , hmm , zamotané , idem pracovať, ak by ste niekto vedeli, ako z tohto kola von, napíšte to, prosím , )

      • blues (EV)

        .. i keď súhlasím, že úplne ideálny prístup by bol, keby sa našiel spôsob, akým si vynútiť platné a účinné predpisy … nie je podnikanie, atď. …

    • blues (EV)

      .. ja som sa nad tým tiež zamýšľal a zišiel mi na um (aj som to tu tuším nadhodil) napríklad ako prvý podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, alebo Najvyšší kontrolný úrad .. aby preskúmali, za koľko si zaobstarávajú verejné orgány (čiže akékoľvek orgány, úrady, inštitúcie, vrátane tých najvyšších, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na štátny rozpočet; pokiaľ viem, tak súdy, prokluratúry ani polícia sa na agentúry neobracajú, ministerstvá a dalšie orgány štátnej správy úplne bežne)) overené preklady a aby porovnal tieto obstarávacie ceny s vyhláškovými cenami a aby prijal nejaké opatrenie … výnos, vyhlášku, opatrenie a lebo iný legislatívny nástroj, ktorým by minimálne týmto zadávateľom zakázal obracať sa pri objednávaní úradných prekladov na prekladateľské agentúry … čo si myslíte? …

  • Problém je v tom, že ako zadávateľ sa asi nemusí, napríklad uviesť osoba uvedená na diplome, ktorý sa má prekladať. Zo závažných osobných dôvodov si predsa môžem dať preožiť aj návod na použite toaletného papiera z jazyka hutu-mutu do slovenčiny.
    Zadávateľom je teda agentúra. Nás by zadávateľ v podstate nemal zaujímať, ani keď budeme prekladať objednávku an úkladnp vraždu. Rovnako môže byť zadávateľom aj zamestnávateľ, notár, polícia či súd. Nikto teda nemôže agntúre predsa zakázať byť zadávateľom na úradne overený preklad. Sťažovať by sa mohol zákazník agentúry v tom smere, že agentúra kupčí s prekladmi vyhotovenými podľa vyhlášky. Žiaľ Bohu, drvivá väčšina zakazníkov sa obracia aj s každým úradne overeným prekladom na agentúry ako na prvú inštanciu. Tu by malo zasiahnuť ministrstvo a dať verejnosti na známosť, že úradne overený preklad je v podstate úradný výkon, a nie hospodárska činnosť.
    To by sme teda museli byť my, ako aj znalci postavení na úroveň notárov, teda verejných činiteľov, ako som sa nedávno dozvedel. Notári majú členstvo v komore povinné. Údajne však majú aj zakázané robiť si reklamu. Či je reklamou aj uvedenie v Zlatých stránkach, to neviem.
    Poriadok si však musíme urobiť aj medzi sebou. Dohodnúť sa, že agentúram nebudeme robiť úradne overené preklady. Dobre,… Doplatia však na to v prvom rade tí, ktorí dohody dodržiavajú. Nikto však nevie, koľko si kto dá urobiť pečiatok a koľko takýchto pečiatok nechá v agentúrach. To si musí urobiť poriadok ministerstvo. keď treba, tak aj s pomocou orgánov na vynucovanie práva či silových zložiek. Len treba chcieť.
    Len na ukážku jeden prípad. robil som úradný preklad, bola tam aj doložka s pečiaktou prekladateľa z iného jazka, z apríla a preklad mal v tom roku číslo čosi nad 1200. Že to nikomu na ministerstve nič nehovorí, to je naozaj čudné. takého génia by si mali vyvážiť zlatom.

  • Práve to je ten problém. Śtátne orgány majú zo zákona o vereknom obstarávaní povinnosť vyhlásiť súťaž, napríklad na prekladateľské a právne služby. Moja príbuzná zo štátnej správy mi to priamo potvrdila, že aj keby sa rozliala na kolomaž, musí to urobiť. Keby priamo zadala úradný preklad napríklad mne, potom by to už bol konflikt záujmov. darmo mám ja okrúhly štempeľ… Pod právnymi službami sa však notári nerozumejú, lebo sú verejní činitelia. Úradní prekladatelia však pod túto požiadavku spadajú. Či by NKÚ, ako orgán štátnej správy na úrovni ministerstva (?), na základe nejakého svojho zistenia spustil zmenu zákona. To by sem museli poznať jeho štatút a na jeho základe niečo urobiť. (Skúsim si ho medzi prácou stiahnuť, ak sa to dá.) Hlava XXII, a možno aj XXIII ako vyšitá…

    • Pán kolega,
      pokým nebudete odpovede na príspevky písať skutočne ako odpovede (a nie ako nové témy na diskusiu), nikto sa nikdy nedozvie „práve ČO je ten problém“? Vidíte sám, že takýto osirotený príspevok, ktorý ste zjavne napísali ako odpoveď na niečo predošlé a ktorý sa na predošlý príspevok hneď prvou vetou odvoláva, v podstate nedáva zmysel, pretože nevedno, na ktorý zo starších príspevkov vlastne odpovedáte.
      Používajte, prosím, odkaz [Odpovedať na tento príspevok], ktorý sa zobrazuje pod každým jedným komentárom.
      Ďakujem,
      admin

  • MK

    Doteraz som si nevšimla, že by sa to nespomínalo, ALE prekladateľské agentúry sprostredkujú aj notárske osvedčenie dokladu určeného na preklad. Pochopiteľne, tiež za poplatok. Pochybujem, že by to bolo nezákonné, inak by to notári nerobili. Za svoje pohodlie (v tomto prípade za sprostredkovanie) je zákazník možno ochotný zaplatiť viac, ako za vlastnú službu. V prípade, že text v originálnom dokumente je vo viacerých jazykoch, koncového zákazníka dokonca aj celkom chápem. Ostatne – koncový klient často nemá ani poňatia, čo predstavuje práca prekladateľa a niekedy ju vidí zjednodušene asi „kopírovanie“ textu v akejsi „cudzojazyčnej kopírke“, z ktorej po niekoľkých minútach „vylezie“ hotový preklad.

  • tiež jedna...

    Pán Gomolčák, je som tiež „len jedna“ z tých mnohých, za ktorých prácu, profesionalitu, úroveň, odmeňovanie a dôstojné podmienky ste sa tu prihovorili. Vidím, že článok je datovaný v októbri 2009, nuž je mi teda celkom ľúto, že som naň nenatrafila skôr (aj v tom Sme, na ktoré uvádzate odkaz).
    Nie som úradná prekladateľka, som „len“ prekladateľka, takže sa k Vám nemôžem, podľa Vašich pravidiel, pripojiť, ale i tak s Vami a ostatnými Vášmi kolegami sympatizujem a držím Vám palce. Azda sa nám jedného dňa opäť raz podarí vrátiť tomuto povolaniu akú-takú dôstojnosť. Aj keď som si tým nie celkom istá.

    Srdečne všetkých pozdravujem,
    P.

  • Toto je silna kava

    Vaz. kolegovia,

    tym myslim aj agentury a vyjadrim sa teraz ako sudny prekladatel, zivnostnik a spolumajitel agentury.

    p. Gomolcak pisete putavo a v niektorych veciach mate pravdu. V mnohych bohuzial nesuhlasim. Reagovat budem sumarne, nakolko len precitat tento koran mi zabralo viac ako som predpokladal.

    1. ceny

    Zakon 382 ako aj vyhlaska 491 maju v otazke ceny technicky odporucaci charakter. Jednoducho povedane ak sa prekladatel nedohodne zo zadavatelom inak, uplatni cenu vo vyhlaske.
    Ak teda zadavatel uzna cenu za vhodnu dohodne sa na preklade. V opacnom pripade odchadza na ine predajne miesto.

    2. SR vs CR,PL,HU

    Zdoraznil by som, ze sudny preklad sa stal zaujimavym obchodnym artiklom prave po novelizacii. Dovod ? Najvyssie vyhlaskou upravene ceny v okoli (AT neratam s objektivnych dovodov).

    3. Zadavatel

    Moze byt ako agentura , tak organ statnej moci ci fyzicka alebo pravnicka osoba. Ine nazory v tejto veci su proste nepravdive a nepodlozene.

    4. Sprostredkovanie

    Agentura alebo J.Mrkvicka moze dostat zadanie od klienta XY a ten sam porusi ustanovenie o mlcanlivosti tym, ze zadanie da ‚do ruk‘ tretej osobe (Agenture alebo S.Skrucanemu). Toto by muselo byt upravene napr. v dokumente, kt. je prekladany (rozumej okruh oci pre kt. je tento dokument urceny). Sprostredkovat sa da aj navsteva u notara, u statneho lekara, v kostole a verim, ze aj hlavy statu (ktorehokolvek). Otazna je iba cena a sposob fakturacie. Na zodpovedanie ktorej mame nekonecne mnozstvo ekonomickych poradcov a pod.

    5. Agenturna cinnost

    Mozem iba potvrdit, ze skutocne mnohe agentury pouzivaju rozne praktiky na to, aby zarobili korunu. Medzi ne patri zneuzivanie peciatok, falsovanie doloziek, alebo neslavne a odsudzovane podhodnocovanie prekladatelov.

    Nasa agenturna prax je trosku odlisna. Peciatky nemame, dolozku s opeciatkovanou nalepkou nam davaju prekladatelia do vlastnych ruk a aj to iba v pripadoch, kedy casova tiesen neumoznuje jednej alebo druhej strane mat original pri zviazani. 90% pripadov prebieha tak, ze cely ukon vykonaju prekladatelia.

    Prekladatela nikdy netlacime s cenou dole, pricom s tymto navrhom pride po istej dobe a tisicoch eur aj sam/a. Rozumny sudny prekladatel si uvedomuje, ze agentura poskytuje realnu pridanu hodnotu k jeho praci. V prvom a neposlednom rade je to komunikacia s niekedy velmi narocnymi klientmi, podstatne zjednodusenie hlupej administrativy, korekcia textu a kto tvrdi, ze my ‚bozski‘ sudni prelkadatelia to nepotrebujeme nech radsej sam poziada o vyciarknutie a CO JE V DNESNEJ DOBE HLAVNE – PRACA.

    Zaverom pouzijem zvrat pseudoagentura a zmenim ho na…
    6. Pseudokolega

    Kazdy prekladatel, ktory podporuje toto kriziacke tazenie je stopercentne bezchybny a ten najlepsi na svete (taky dojem z prispevkov totiz ide).

    Dovolim si poopravit tento dojem s tym, ze len precitanim celeho ‚koranu‘ som nasiel dve mena s kt. mala nasa agentura v minulosti problemy. V jednom pripade sa jednalo o absolutne zbabrane tlmocenie, kde sa dotycny/a nechoval ako clovek, ale ako zviera a v druhom pripade sa jednalo absolutne otrasny preklad trivialnej najomnej zmluvy, ktora bola nastastie vdaka podstatnemu prepracovaniu z nasej strany odovzdana klientovi IBA po termine.

    Pseudokolega vznikol v 90. rokoch predosleho storocia pocas tzv. jazykoveho tresku na Slovensku. Vtedy totiz postacovalo na zapisanie do zoznamu priniest doklad o absolvovani vseobecnej statnej jazykovej skusky, cukrovinky cierny princ a doklad o tom, ze dotycny/a pouziva jazyk aktivne pri vykone svojho primarneho povolania. Kolko ‚spalenej zeme‘ po takychto prekladateloch asi zostalo? Predpokladam, ze nevycislitelne mnozstvo. Mnohi sa vsak touto ‚praxou‘ naucili prekladat a funguju si spokojne dodnes. Niektori dokonca vedia ovplyvnovat trh tak, ze medzi seba nepustia mladsich prekladatelov, ktori su povedzme uz len jazykom, ktory ovladaju jedinecni.

    Mili kolegovia venujte sa radsej na miesto citania tohto bulvaru praci, dalsiemu vzdelavaniu seba ako aj svojich nasledovnikov.

    • miskafi

      Dobrý deň, v mnohom s Vami súhlasím, ako som aj ja uznala niektorým agentúram profesionálny prístup a možnosť konzultácie s nimi, tak musím práve mnohým vytknúť, že žiadnu pridanú hodnotu k prekladu nedodajú. Bohužiaľ je takých agentúr, o akých píšete Vy – tých dobrých, veľmi málo. Súhlasím, že ceny súdnych prekladov u nás sú najvyššie v porovnaní s okolitými krajinami. Ale ceny produktov a služieb aj v iných oblastiach v našom štáte (nielen v oblasti prekladov) sú nehorázne vysoké – ale ceny sú diktované zhora. Strašne rada by som bola,keby tento celý cenový nezmysel niekto konečne zrušil, ale keď, tak vo všetkom.
      Napísali ste: „Rozumny sudny prekladatel si uvedomuje, ze agentura poskytuje realnu pridanu hodnotu k jeho praci. V prvom a neposlednom rade je to komunikacia s niekedy velmi narocnymi klientmi.“
      Bodaj by to takto bolo, ale ste asi jedna z mála agentúr, ktorá je taká šikovná, preto sa Vás reakcie tu vyššie dotkli. (Viem, o čom píšete, aj ja mám ako súdny prekladateľ, prekladateľskú agentúru.)
      Mne sa totiž pri spolupráci s nemenovanou agentúrou ((-ami) bolo ich viac) práve stal opačný prípad. Komunikáciu s klientom skomplikovala práve agentúra a pošramotené vzťahy s klientom sme už nenapravili. Bolo to z dôvodu neprofesionality a neinformovanosti agentúry a neschopnosti interpretovať klientovi požadované vysvetlenie.
      Agentúra, ktorej majiteľ/prevádzkovateľ je prekladateľ, je veľkou výhodou, pretože rozumie prekladateľskej práci, hotovou pohromou je osoba, ktorá si prišla zarobiť (a to zdôrazňujem IBA zarobiť) na „sprostredkovaní“ prekladov – t.j. príjmem preklad od prekladateľa a pustím ho cez jeden tunel, v ktorom sa prekladu nikto nedotkne, priamo klientovi. Tu sa význam existencie agentúry ako sprostredkovateľa stráca.
      Je pravda, že „súdny prekladateľ“ nie je vševedúci a má sa čo učiť aj od tých bežných nesúdnych. Ale aj bežný nesúdny prekladateľ má možnosť určiť si vyššiu cenu za svoju prácu, ak je klient ochotný zaplatiť. Poznám mnohých bezpečiatkových prekladateľov, ktorí si za svoje preklady pýtajú toľko, koľko úradní prekladatelia a funguje im to. Zjavne sú dobrí a šikovní.
      Tak ako ste napísali, aj medzi súdnymi prekladateľmi sa nájdu ľudia, ktorí nie sú až takí dobrí (alebo vôbec dobrí) prekladatelia. Keď sa chcú učiť, naučia sa a zlepšia sa. Horší je prípad, keď sa už učiť nechcú.

    • Amehr

      Vazeny pane alebo madam,

      Mam zaujem o spolupracu s Vasou agenturou, avsak za podmienky, ze so mnou podpisete dohodu, v ktorej bude uvedene, ze maximalna marza na mnou poskytovane sluzby bude 15%. V pripade jej dokazaneho porusenia mi vyplatite zmluvnu pokutu vo vyske 3 000 eur, avsak platnost dohody tym nebude dotknuta.

      Nech Vas Allah vedie cestou tych, na ktorych sa tesi a nie tych, na ktorych sa nahneval, pretoze niet Boha okrem Boha.

      Vsetko dobre

      • blues (EV)

        .. zrejme by som to tu takto nemal, ale neda mi … you´ve made my day …. velmi dobra odpoved ….

      • Petra

        tato cast ma obzvlast pobavila..agentura poskytuje realnu pridanu hodnotu k jeho praci…

  • haja

    Milí kolegovia, vdčli by Ste mi poradiť ako preložiť do angličtiny výrazy:
    vytýčiť pojednávanie
    ustanoviť sa na pojednávanie
    ďakujem veľmi pekne za prípadné odpovede

  • haja

    mohlo by to byť jednoducho:
    to appear at the hearing
    to call the hearing on…
    že by až tak jednoducho? nechce sa mi veriť ale to je jediné čo ma napadá, až sa bojím aké je to v angličtine jednoduché
    haja

    • blues (EV)

      . .a mna upozorni, aby som pisal odpoved ako „odpoved“ …

      …. admin Vas iste upozorni, ze ste svoj pripsevok poslali do nespravnej sekcie .. )

      .. “to appear at the hearing” je uplne ok
      “vytýčiť” pojednávanie … napr. “to schedule the hearing for (dátum)” ….

      [Odpovedať na tento príspevok]

  • blues (EV)

    …. admin Vas iste upozorni, ze ste svoj pripsevok poslali do nespravnej sekcie .. :-))

    .. „to appear at the hearing“ je uplne ok
    „vytýčiť“ pojednávanie … napr. „to schedule the hearing for (dátum)“ ….

  • blues (EV)

    (presunuté do neverejnej diskusie (rôzne))

  • EH

    (presunuté do neverejnej diskusie (rôzne))

  • XY (zmenil admin)

    (presunuté do neverejnej diskusie (rôzne))

  • Ján Kolník

    (presunuté do neverejnej diskusie (rôzne))

  • Viktoria H.

    Dobre rano,
    nemate nahodou skusenost s tym, ci sa na matriku /alebo aj ine urady/ moze odovzdat rovnopis uradneho prekladu? Ma rovnopis, ktory vystavime, rovnaku hodnotu ako ked preklad zviazeme s originalom? alebo len v pripade, ze je zviazany s notarsky overenou kopiu?
    Volala som na matriku, ale oni velmi nevedia, co to je rovnopis, jedine, co poznaju, je kopia overena notarom.
    Mne sa zda, ze rovnopis by mal byt rovnocenny, ci nie?
    Vopred vdaka, V.

    • Vratny Stefan

      Našou povinnosťou je urobiť preklad a zviazať ho k dokumentu v pôvodnom jazyku. Nevadí, či tento dokument v pôvodnom jazyku je originál, overená kópia alebo len kópia. Ak Viktórii H dobre rozumiem, chce vedieť, či môže odovzdať preklad opatrený doložkou, podpisom a pečiatkou bez toho, aby ho pripojila k originálu. Tak to by nemala robiť. Ale ak klient chce iba preklad, môže si prestrihnúť nitku, ktorou je overený preklad pripojený k pôvodnému dokumentu, ale to je už jeho vec. Tiež si môže nechať nami preložený overený preklad overiť u notára a aj to je už jeho vec.

      • Viktoria H.

        Presne tak, pan Vratny. Klient potrebuje preklad odovzdat na viacere urady a preto ma ziadal o rovnopisy.

        • Ján Kolník

          Je to potom jasné. Preklad je ten istý, len je vo viacerých rovnopisoch, ktoré majú rovnakú platnosť. Ja počet vyhotovení/rovnopisov uvádzam na prednej strane košieľky prekladu. Účtujem za preklad a potom za každý rovnopis osobitne, preklad má len jedno číslo.

          • blues (EV)

            … ale ak preklad fyzicky nespojite s predlohou v zdrojomo (je jedno s cim, ako hovori kolega Vratny vyssie), potom to nema nalezitost uradneho prekladu a ani to nie je uradny rpeklad …. ak dobre rozumiem tomu, co piste … a co je to ta „kosielka“? ….

            • blues (EV)

              „v zdrojovom jazyku“

            • Vratny Stefan

              Slovo k tej „košieľke,“ napriek tomu, že už bola v tejto rubrike viackrát predmetom diskusií. V zákonoch a vyhláškach o úradných prekladoch sa „košieľka“ nespomína. Podľa mňa je to zbytočný kus papiera. Do povedomia úradných prekladateľov sa dostala vďaka znalcom, s ktorými máme spoločné zákony a vyhlášky. Oni sa chopili vysvetľovania našich nových zákonov, bez toho, aby okrem toho, čo si v zákone prečítali, mali nejakú praktickú skúsenosť s úradnými prekladmi. Oni „košieľku“ používajú a v kritickom období, keď sa nové zákonné opatrenia zavádzali do praxe, sa snažili „košieľku“ nanútiť aj prekladateľom. Znovu opakujem, v zákone a vyhláškach nevidím žiadnu zmienku o tom, že by úradný preklad musel obsahovať „košieľku.“ Nie je tam ani nič proti nej a tak zostáva na úradnom prekladateľovi, či sa rozhodne „košieľku“ používať alebo nie. Mne už samotné slovo „košieľka“ pripadá ako niečo, čo naše povolanie dehonestuje.

              • blues (EV)

                . .suhlasim s Vami pan kolega a vidim to uplne rovnako, tiez si pamatam, ze tu o tom uz dakde bola zmienka ako o uplnej zbytocnosti …

                • miskafi

                  Košieľka v zákone skutočne nie je, ale zákon číslo 382/2004 píše toto:
                  Úkony tlmočníckej činnosti
                  a prekladateľskej činnosti
                  § 23
                  (1) Úkon tlmočníckej činnosti možno vykonať len ústne
                  a úkon prekladateľskej činnosti len písomne.
                  (2) Jednotlivé strany písomne vyhotoveného úkonu
                  prekladateľskej činnosti musia byť očíslované, zviazané
                  a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou,
                  ktorú prekladateľ opatrí odtlačkom svojej
                  úradnej pečiatky.
                  (3) Písomne vyhotovený preklad obsahuje
                  a) úvodnú časť s označením „preklad“,
                  b) označenie zadávateľa,
                  c) prílohy,
                  d) prekladateľskú doložku.

                  • Zuzanina

                    Miskafi, úplne s Vami súhlasím, našej várke prekladateľov bolo jasne povedané, že úradný preklad má mať úvodnú stranu, potom nasleduje príloha, preklad, doložka. Práve naopak (reagujem na kolegov blues a p. vrátneho), myslím si, že úradnému prekladu úvodná strana skutočne patrí, nejde o zbytočnosť, úradný preklad by mal mať svoju fazónu, úvodná strana dodáva prekladu istú úroveň, ja používam úvodnú stranu pri každom preklade a nejde o náročný proces, ide len o vytlačenie 1 vopred pripravenej strany. Keď dokument odovzdávam klientovi mám dobrý pocit z toho, že preklad, okrem iného, vyzerá dobre aj vizuálne.
                    Môj názor.

                    • alenaj

                      Pamatam si, ked za onych cias, sme pisavali spravy pre poradu riaditela s kosielkou. Preto ja k nej pristupujem s urcitou averziou a moje preklady nie su oblecene. Nemyslim, si, ze kosielka vylepsi vizualny dojem z prekladu. To je ale moj osobny nazor. Niekedy sa mi dostane do ruk uz preklad originalu, a ak by kazdy prekladatel pridaval kosielku, bol bz dokument naobliekany ako cibula. Teda ja kosielku nie :))

                    • blues (EV)

                      .. ja som zastanca nazoru, ze veci by sa mali robit podla moznosti jednoducho, nekomplikovane a ucelne, tapovediac minimalisticky …. cim menej formalnych nalezitosti, tym su veci elegantnejsie a bez nepotrebnej nadprace .. samozrejme, ze na stabnu kulturu moze mat kazdy svoj nazor, ale preklad bez zbytocnych hokusov-pokusov, myslim si, nevyzera vizualne o nic horsie ….

                    • Vratny Stefan

                      Všeobecný komentár k niektorým diskusiám, ktoré na tomto fóre už prebehli, teda nie už k tej nešťastnej „košieľke“. Paragrafy sú paragrafmi preto, aby sa dali všelijako vysvetľovať. Jednoducho i zložito. Niektorí diskutujúci majú radšej zložité vysvetlenia a je to ich vec, ktorú treba rešpektovať. Ja zase hľadám to najjednoduchšie možné vysvetlenie každého paragrafu, ale tak, aby som nekonal proti legislatívnemu rámcu. Je to môj prístup, ktorému chcem zostať verný. Škrabať sa dá za ušami aj tak aj onak, a stále je to o tom istom.

  • blues (EV)

    .. priznam sa, ze takisto neviem, co si mam predstavit pod „rovnopisom“ uradneho prekladu ….

    • Ján Kolník

      Dobrý deň ešte raz, odpovedám na Váš príspevok a otázky, ktorý som nevedel v diskusii nájsť.
      Predpokladám, že keď zadávateľ požaduje viac rovnopisov či vyhotovení úradného prekladu jedného dokumentu, určených pre viac orgánov, potom dodá aj viac kópií dokumentu. Každú jednu potom spojím s jedným vyhotovením prekladu dokumentu. Čiže všetky sú rovnocenné.
      Pod „košieľkou“ prekladu rozumiem prvý list s údajmi o preklade a žiadateľovi (zadná strana listu je čistá) a zadný list s doložkou, ktorá je kvôli úspore miesta niekedy totožný s posledným listom vytlačeného prekladu. Originál pri viazaní dávam ešte pred preklad.

      • blues (EV)

        ..to je jasne, to je vyhotovenie uradneho prekladu vo viacerych exemplaroch, tam nie je ziadna pochybnost, za kazdy exeplar navyse sa uctuje osobitne …

        .. zmiatla ma ta vasa „kosielka“, pretoze pokial viem, legislativa nic taketo medzi nalezitostami uraneho prekladu nepredpisuje.. ja uvadzam do hlavy dokumentu, ze ide o preklad z takeho a takeho jazyka, pripadne identifikujem zadavatela (ak na to nahodou nezabudnem, ale stane sa, ze ano) a za preklad dolozku v cielovom jazyku, podpis, peciatka .. to je vsetko .. nerozumiem, naco by sa bolo treba zatazovat nejakymi kosielkami .. ?? .. robi toto este niekto, kolegovia? … a ak ano, na akom zaklade a najma preco?

        • Viktoria H.

          Len to zhrniem – podla toho, co pisali kolegovia, rovnopis (dalsie vyhotovenie) je teda rovnocenny len v pripade, ze je zviazany s notarsky overenou kopiu.

          Kosielku sme uz riesili aj davnejsie, zaver je rovnaky – je to na kazdeho osobnom „vkuse“.

          • … len na doplnenie: tá kópia môže byť aj overená na matrike (to je lacnejšie) alebo nemusí byť overená vôbec, ak konečný odberateľ (môže byť aj budúci zamestnávateľ nášho klienta) nepožaduje notársky overenú kópiu, ale s prekladom.
            Na tú košieľku som si tiež už zvykol, aj keď to vedie k väčšej spotrebe papiera, ktorú však aj zohľadním vo vyúčtovaní.

            • blues (EV)

              … aj s matrikou opatrne, pretoze niektore typy kopii platne overuju len notari (kopie listin urcene do zahranicia, kopie roznych preukazov a podobne)

          • blues (EV)

            … uradny preklad, ak ma vsetky nalezitosti uradneho prekladu (t.j. najma je potvrdený predkaldatelovou dolozkou a jeho podpisom a peciatkou) je ako taky platny (a ak chcte na vsetky prekladatelove (!!) ucely rovnocenny) uradny preklad bez ohladu na formu predlohy v cudzom jazyku, s ktorou je zviazany – je uplne lahostajne s akou kopiou je zviazany, notarskou alebo nenotarskou, alebo ci s originalom, alebo ci niekto nieco nacarbal rukou a prekladatel to prelozi s nalezitostami sudneho prekladu – toto je pre prekladatela uplne irelevantne a nema sa tym vobec zaoberat a ani ho to nema co zaujimat, nie je to jednoducho jeho vec .. moze svojmu zadavatelovi poskytnut nejaky nazor, ale vzdy s „disclaimerom“ .. o „rovnocennosti“ kazdej uradnej listiny rozhoduje jej konecny prijemca, cize zvycajne nejaky „organ“ … vsetky potrebne informacie si v tejto suvislosti musi zaobstarat zadavatel … aby ste ma rozumeli, osobne sa takisto usilujem svojim klientom poradit ako najlepsie viem, ale len vo veciach, v ktorych som si isty a vzdy s vyhradou, ze ide len o moj nazor zalozeny na skusenostiach z minulosti, o ktory sa ale nemsie klient opierat ako o meritorny a vzdy to zakoncim tym, aby sa s nejasnostami obratil na prijemcu svojho prekladu … prekladatel sa nema podujimat na poskytovanie rad, za ktore ho pripadne moze niekto brat v buducnosti na zodpovednost, pretoze nie je notar, ani advokat a kazde jeho odporucanie musi byt v rovine cisto osobneho a nezavazneho nazoru ….

            • alenaj

              uplne s Vami suhlasim. Notar napise dolozku, ze nezodpoveda za obsah listiny, pretoye jeho zodpovednostou je overit podpis alebo uplnost kopie. my si zodpovedame za spravnost prekladu. takisto, ak je mozne, klienta usmernimalebo mu pomozem, ale ak prislusnemu organu staci ak je dokument na papieri vytrhnutom z nejakeho bloku , tak to ja neriesim .

  • Ľubica

    Prikláňam sa k Miskafi, košieľka má byť,
    Ľubica

  • alenaj

    Dobry den, kolegovia,

    potrebujem rychlu pomoc. Mozeme, ci nemozeme prekladat z cestiny? Nieco sa mi zda, ze ano, ale neviem…..
    dakujem

    • Viktoria H.

      Nemozeme. Iba ak to mame zapisane v zozname ako svoju jazykovu kombinaciu.
      Myslim, ze aj tuto otazku sme tu uz riesili…

      • alenaj

        dakujem. viem ze uz o tom bola rec, ale sa mi zdalo, ze niekto tu neskor spomenul … aha uz viem co, ze nase urady akceptuju ceske preklady., vsetko jasne… 🙂
        vdaka

    • Vratny Stefan

      Rádio Jerevan hlási, že môžeme, pokiaľ ide o text v slovakizovanej češtine. Zákon nikde nehovorí o tom, či slovenčina, z ktorej/do ktorej prekladáme, musí byť štúrovská, bernolákovská alebo nejaké iné nárečia slovenskô… Pri prekladoch do slovenčiny volím kvôli zákazníkovi modernú štandardizovanú slovenčinu.

  • Monika (Velka Britania)

    Dobry vecer,
    uz treti den sedim prilepena k obrazovke a v nadseni citam vase forum.
    Ale s nadsenim rastu aj moje obavy sa ozyvat a liezt vam do zita, hlavne ked ste pisali o “pseudo” prekladateloch, cim sa sice ja necitim, ale predsa len, som len zelenac a na vas sa pozeram od zeme.
    V UK zijem uz 19 rokov a ked sa vraciam domov a vidim tie preklady ako „uprimne kura“ (ktore by som ja skor nazvala “poctive” v zmysle ako poctiva/prava praca) zdviha sa mi tlak. To nehovorim o podobnych perlach v casopisoch, pribalovych letakoch ci manualoch. Ani mnohe slovenske firmy, ktore chcu byt in sa nehanbia zosmiesnit “pseudo” prekladom svojich produktov ci web stranok, co je u mna neprofesialne.
    S myslienkou zacat s prekladanim ako zarobkovou cinnostou sa pohravam uz par rokov. Ale ako to byva, zamestnanie, rodina, skola a akosi na tie preklady nebol cas.
    Pocas rokov som prelozila viacerym dievcatam tu v Londyne dokumenty ako vysvedcenia a rodne ci sobasne listy dokonca apostily, samozrejme vsetko zadarmo. Ambasada ziadala na rozne ukony preklady anglickych dokumentov. Ale dohodeni prekladatelia nevedeli co od dobroty pytat! A4 strana za £25 a so sudnou/uradnou peciatkou aj do £35 a to bolo pred A8. Ja som si pomohla sama na zaklade sudneho prekladu, ktory som mala od poriadneho prekladatela, akurat tam nebola ta peciatka, lebo to sa neda na uradny document dat, ak to nie co to nie je – teda uradny preklad, bez ohladu na to, akokolvek je dobry. A nakoniec, na Slovenskej ambasade tu v UK aj ked vam “dohodili” prekladatela, povedali, ze staci ak si ten preklad kazdy urobi sam. Ano prekladatelia tu, boli “au-pairky” po 2 rokoch s tym, ze v lepsom pripade zabehli na ambasadu dat papier orazit a uctovat over the top. (Teraz to vyzera, ze sa vratili spat na Slovensko a robia sarapatu vam).
    Taka mudra som bola aj ja.
    Ked som bola na ambasade s mojimi prekladmi s malou dusickou, vsetko acceptovali, orazili a bolo. Dokonca aj moje lekarske spravy. (Na tie som si trufla na zaklade dokoncenej strednej zdravotnickej skoly a medical background v rodine, mama je lekarka a tu v Londyne som si urobila kurz pre dispenser alebo lekarenskeho technika).

    Co ma vsak nastvalo bolo, ze jedna „dobra dusa“ ma niekolko rokov dozadu poziadala o preklady listin samozrejme zadarmo. Potom tieto „sablony“ prekladov, vyvesila na forum , kde si ich mohol stiahnut ktokolvek a tym sa “prizivit na moj ucet”. Tvrda lekcia, ale poucila som sa – uz to nerobim. Skoda len, ze tym som vlastne urobila disservice aj vam, za co sa ospravedlnujem.
    Rada by som sa stala prekladatelkou, ale na beletriu ani nic vacsie si zatial netrufam. A “komercne” prekladanie letakov a navodov sa mi zda ako nevynosne v zmysle, ze taka praca sa nenajde casto.
    Neviem kde zacat. Ist na vlastnu past? Dat sa osklbat agenturou? Na jednej strane som nadchnuta ale na druhej mam obavu urobit prvy krok. Prvy krok sice bude vseobecna statnica z anglictiny – chcela som prekladatelstvo, ale nechceli povolit a pochopit, ze som studovala na UK univerzite a jazykove zrucnosti vseobecnej skusky uz mam, ale niekde zacat musim.

    Este raz Vam (pan Gomolcak) dakujem za SUPER stranku a cistu slovencinu. Moja slovencina zacina skripat, ale ten casty hnoj v mediach a na internete je na zaplakanie. Jazyk na vasom fore mi doslova pohladil moju slovensku dusu. Dakujem.
    Pekny vecer,
    Monika